Michael Tanner, Policy Analysis No. 613, CATO Institute, March 2008

Pacienti z krajín s vysokým stupňom štátnej regulácie zdravotníctva musia rátať s čakacími listinami, “prídelovým” systémom poskytovania zdravotnej starostlivosti, obmedzeniami pri výbere lekára a s ďalšími bariérami pri liečbe. Riešením je zavádzanie viac trhových prvkov do zdravotníctva.

Stockholm Network, Newsletter 7/2010
Hlavnou témou publikácie je problematika a diskusia cezhraničného poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci EÚ a jeho regulácia v normách EÚ. Základnou otázkou zostáva, či a v akom rozsahu a pri akej starostlivosti majú mať občania EÚ právo na jej poskytnutie aj v inom členskom štáte a ako sa majú nastaviť podmienky pre jej preplácanie domovským zdravotníckym systémom. Legislatíva EÚ je nútená jasne určiť podmienky nároku občanov EÚ na  poskytovanie a preplácanie zdravotnej starostlivosti za hranicami domovského štátu.

Nadia Louise Kristensen
Focus Denmark No.3, October 2010

Vo viacerých dánskych nemocniciach testujú robotické zariadenia, ktoré budú v blízkej budúcnosti schopné samostatne pacientom napríklad odobrať krv či nasadiť intravenóznu kanylu pre infúziu. Už teraz učia ľudí s problémami zrážanlivosti krvi a cukrovkou, ako si môžu sami doma vykonať jednoduchý krvný test, ktorý zariadenie ihneď vyhodnotí, údaje spolu s možným komentárom pacienta príslušný počítačový program zašle doktorovi a vypočíta primerané dávkovanie liečiva pre pacienta. Okrem záchrany životov v dôsledku včasnej a primeranej medikamentóznej liečby majú takéto moderné zariadenia tiež za následok zefektívnenie poskytovania a lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Kým doposiaľ stihol lekár vyšetriť a následne upraviť liečbu maximálne 6 pacientom, ktorí ho navštívili za hodinu v ambulancii, po zavedení samoobslužných krvných testov tak môže poskytnúť svoje odborné rady online aj 20-30 pacientom za hodinu. Ušetrený čas tak môže venovať liečbe skutočne závažných a akútnych stavov.

Matteo Maria Galizzi, Simone Ghislandi, Marisa Miraldo
Eurohealth, No.1, Vol. 17 (str. 17-19), LSE Health, European Observatory on Health Systems and Policies, 2011
Príspevok mapuje svetovú odbornú literatúru zaoberajúcu sa témou referencovania cien liekov. Výskumníci prišli k záveru, že referencovanie má všeobecne za následok dokázateľné zníženie cien liekov, ako aj výdavkov na ne v krátkodobom časovom horizonte. Ceny sa znižujú referencovaním viac na tých trhoch, kde majú generiká silnú trhovú pozíciu. Zatiaľ existuje málo dôkazov, resp. sú nejednoznačné, čo sa týka vplyvu referencovania na výšku výdavkov na inovácie a farmaceutický výskum a na cenotvorbu v dlhodobom horizonte.

Angelika Szalayová
Health Policy Institute (HPI), 2011
Cieľom tejto publikácie je definovať pojmy generiká, generická preskripcia a generická substitúcia, pomenovať výhody a riziká generickej preskripcie, vyvrátiť mýty spojené s predpisovaním účinnej látky a zhrnúť poznatky a dopady z implementácie tohto spôsobu predpisovania liekov v rôznych krajinách EÚ. Generická preskripcia je síce povinná len v 2 krajinách EÚ (Litva, Portugalsko), silne podporovaná je v jednej (Veľká Británia), ale v ďalších 6 krajinách (Nemecko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Lotyšsko, Cyprus) je povinná generická substitúcia, ktorá má v konečnom dôsledku rovnaký efekt. V mnohých ďalších krajinách je generická preskripcia či substitúcia povolená. Len v málo krajinách je nepovolená.