Zdravotníctvo v SR 2011-2012

Prehľad o systéme zdravotníctva na Slovensku, vrátane hlavných zmien prijatých po 1.1.2011.

Dušan Zachar
INEKO, február 2012

• Stiahnite si kompletnú analýzu (vo formáte .pdf)

Stručné hodnotenie zdravotnej politiky v roku 2011:

Medzi opatrenia s najväčším prínosom hodnotíme reformu liekovej politiky, hoci mnohé jej časti neboli dotiahnuté do konca, mohli byť ambicióznejšie a do niektorých musel byť minister zdravotníctva dotlačený vonkajším prostredím. Zmeny v liekovej politike majú potenciál priniesť do systému viac transparentnosti, efektívnosti, a tým aj viac úspor vo verejných financiách. Významnou kvalitatívnou zmenou je povinné predpisovanie niektorých liekov na úrovni ich účinnej látky (tzv. generická preskripcia). Medzi najpozitívnejšie opatrenia možno zaradiť tiež nevyhnutnú racionalizáciu nemocničných lôžok a oddelení a ostatné úsporné kroky (napr. preferovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti), ktoré prebiehali a prebiehajú v súčinnosti s VšZP. Kladne vnímame aj prijatie nariadenia o minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo koncovú sieť nemocníc obsahujúcu len štátne zariadenia, a novým definovaním pevnej siete prispelo k rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú štátne alebo nie. Ako prínos a zároveň nevyhnutnosť, vyplývajúcu z nálezu Ústavného súdu SR, považujeme obnovenie možnosti tvorby a vyplácania si zisku zdravotnými poisťovňami pri dodržaní zákonných podmienok.

V rezorte zdravotníctva je momentálne rozpracovaných niekoľko relatívne významných zmien, ktoré majú potenciál priniesť väčší poriadok a vyššiu efektívnosť v systéme. Je to napríklad pokračovanie v zavádzaní nového úhradového mechanizmu v zariadeniach ústavnej starostlivosti - tzv. DRG-systém - ktorým sa má nemocniciam platiť na základe diagnóz, teda podľa medicínsko-ekonomickej náročnosti liečených pacientov. Tým sa má docieliť, aby rôzne nemocnice nedostávali za rovnaké výkony rozdielnu výšku úhrad od poisťovní. Spravodlivejšie prerozdeľovanie financií z verejného zdravotného poistenia medzi poisťovne má zas zabezpečiť plánovaný tzv. PCG-systém (Pharmacy-based Cost Group), ktorý sa používa na kompenzáciu rizikovej štruktúry poistencov podľa nákladových skupín založených na predpísaných liekoch. Ide teda o prerozdelenie peňazí aj na základe chorobnosti poistného kmeňa poisťovne.

Medzi negatíva radíme netransparentné rozhodovanie o úhrade vakcíny Prevenar od firmy Pfizer pri povinnom očkovaní detí proti pneumokokovým nákazám (vedľajším efektom tejto kauzy však bolo aspoň prijatie prísnejších pravidiel pri cenotvorbe liekov), ale najmä podcenenie a neskoré prijímanie potrebných opatrení, ktoré si vyžiadala bezprecedentná nátlaková protestná akcia lekárskych odborárov s hromadným podaním výpovedí, ktorá, uznávame, zašla až za hranice doposiaľ predstaviteľného. Veľmi zlým výsledkom však je, že MZ SR a vláda nakoniec ustúpili protestujúcim lekárom v každej ich požiadavke, čo sa v budúcnosti prejaví vo zvyšujúcom sa dlhu zdravotníckych zariadení, ich možnom kolapse a horšej kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, nehovoriac o deštrukčnom potenciáli tejto protestnej akcie na celé verejné financie, nakoľko ostatní zamestnanci vo verejnom sektore dostali návod, že v SR je nátlak efektívnym nástrojom na dosiahnutie vyšších miezd.

Negatívne tiež hodnotíme, že MZ SR nepovolilo nemocniciam vyberať poplatky napríklad za stravu a hospitalizáciu a pri ostatných poplatkoch chcelo zákonom regulovať len tie, ktoré sa už beztak od pacientov vyberajú.

Otázne sú opatrenia obchádzajúce, pod zámienkou zvyšovania bezpečnosti pacienta a úspor peňazí, zaužívaný a dobre fungujúci distribučný reťazec pri niektorých onkologických liekoch a vakcínach pre deti, ktoré si pacienti majú vyberať priamo v nemocnici či ambulancii lekára, a nie ako doteraz v lekárni. V mnohých prípadoch totižto prišlo k zhoršeniu dostupnosti liekov a vakcín pre pacientov a ani lekári sa nestotožnili s touto ich novou obstarávacou úlohou.

Veľkou škodou je, že MZ SR a vláda sa neodhodlali na potrebné zúženie takmer neobmedzeného rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia, ktorý je v momentálnej situácii výkonnosti slovenskej ekonomiky neudržateľný. Slovenskému zdravotníctvu ďalej chýba meranie kvality na všetkých jeho úrovniach, dekoncentrácia poistného trhu rozdelením a čiastočnou privatizáciou VšZP či vstup súkromného kapitálu do zdravotníckych zariadení.

Už teraz je jasné, že akákoľvek vláda, ktorá vznikne po predčasných voľbách v marci 2012, sa bude musieť zaoberať riešením vysokého dlhu v zdravotníctve, ktorý sa navýšením platov lekárov a sestier pravdepodobne ešte viac prehĺbi. Vláda bude aj naďalej konfrontovaná s nespokojnosťou verejnosti ohľadom dostupnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku.