Angelika Szalayová
Health Policy Institute (HPI), 2011
Cieľom tejto publikácie je definovať pojmy generiká, generická preskripcia a generická substitúcia, pomenovať výhody a riziká generickej preskripcie, vyvrátiť mýty spojené s predpisovaním účinnej látky a zhrnúť poznatky a dopady z implementácie tohto spôsobu predpisovania liekov v rôznych krajinách EÚ. Generická preskripcia je síce povinná len v 2 krajinách EÚ (Litva, Portugalsko), silne podporovaná je v jednej (Veľká Británia), ale v ďalších 6 krajinách (Nemecko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Lotyšsko, Cyprus) je povinná generická substitúcia, ktorá má v konečnom dôsledku rovnaký efekt. V mnohých ďalších krajinách je generická preskripcia či substitúcia povolená. Len v málo krajinách je nepovolená.

Napätá situácia v zdravotníctve je dôsledkom dlhoročného odkladania nepopulárnych ale potrebných reformných opatrení, ktoré sa snažilo súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva čiastočne zaviesť. Žiť na dlh sa nedá naveky.Jednou z hlavných príčin, prečo sa zmeny a zlepšovanie stavu v slovenskom zdravotníctve uskutočňujú tak ťažko a bolestivo, je i malá odvaha politikov čeliť tlakom zo strany verejnosti a rôznych záujmových skupín vo vnútri rezortu, vrátane lekárskych odborov a zdravotníckych profesijných organizácií.
Už dnes je jasné, že akákoľvek vláda, ktorá vznikne po predčasných voľbách v marci 2012, sa bude musieť zaoberať riešením vysokého dlhu v zdravotníctve, ktorý sa navýšením platov lekárov a sestier pravdepodobne ešte viac prehĺbi. Vláda bude aj naďalej konfrontovaná s nespokojnosťou verejnosti ohľadom dostupnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

INEKO, február 2012

Pracovný dokument vypracovaný pre Európsku komisiu popisuje základné charakteristiky zdravotníckeho systému na Slovensku, prijaté a navrhované opatrenia v rámci zdravotnej politiky v období január 2011 - február 2012, ako aj vnímanie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti a výsledky zdravotného stavu obyvateľstva.

Odmeňovanie lekárov podľa tabuľkových platov bolo odstránené počas ministrovania Rudolfa Zajaca, čo považujeme za správny krok umožňujúci riaditeľom nemocníc diferencované odmeňovanie svojich lekárov podľa kvality odvedenej práce berúc zároveň do ohľadu i finančnú kondíciu tej-ktorej nemocnice. Pri rozdielnych platoch lekárov ale i sestier treba brať do úvahy aj dopyt a ponuku. V malej regionálnej nemocnici, kde sa lieči aj menej komplikovaných zdravotných prípadov, je väčšia pravdepodobnosť, že v nej bude lekár ochotný slúžiť aj za menší peniaz ako napríklad v koncovej nemocnici v Bratislave. Problémom je, ak sa zvyšujú platy lekárov bez ohľadu na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a na úkor zvyšovania zadlženosti nemocníc. Cieľom politiky vo verejnom zdravotníctve by malo byť zvyšovanie efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Odstraňovanie rozdielnej úrovne odmeňovania lekárov a sestier by bolo voči tomuto cieľu kontraproduktívne.

Poskytovanie zliav na doplatky za lieky, ktoré sú na lekársky predpis, pri nedodržaní tzv. fixného doplatku, t.j. stáleho pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku poistenca za predpísaný liek, môže deformovať cenotvorbu liekov uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia. Farmaceutické firmy nebudú totižto motivované, resp. budú menej motivované súťažiť o výšku doplatku pacienta znížením cien liekov v rámci kategorizácie liečiv, pričom sa radšej individuálne dohodnú s lekárňami na poskytovaní zliav, čo im prinesie väčšie benefity a pacientom väčšie zľavy. Ceteris paribus však o väčšiu zľavu prídu verejné financie administrované zdravotnými poisťovňami, ktoré tak budú musieť uhrádzať za lieky viac, ako by museli, keby bol pri vernostnom systéme ponechaný mechanizmus fixného doplatku.
(komentár bol publikovaný v decembrovom čísle Lekárnických listov)