Zdravým stavom je, ak má lekár v zásade len jeden plný pracovný úväzok, a preto v určitom časovom obmedzení lekárov nevidíme problém. Viaczmenná prevádzka nemocníc má potenciál lepšieho využitia zdrojov, zvyšovania efektívnosti a výkonnosti jednotlivých oddelení. Viac a rýchlejšie môžu byť pacienti liečení, pričom, ak je pacient cez viaceré zmeny v opatere rôznych lekárov, môže to mať aj pozitívny efekt v určitej “krížovej kontrole” liečby.

Analýzu podobného rozsahu a kvality ako vo fakultnej nemocnici v Žiline by mali vedieť vypracovať zamestnanci každej nemocnice za pár dní a náklady na ňu by nesmeli presiahnuť výšku minimálnej mzdy. Nebolo by teda treba zakázku zadávať externe a platiť za ňu neadekvátnych 10-tisíc EUR. Za túto sumu by sme očakávali oveľa rozsiahlejší, analytickejší a detailnejšie prepracovaný materiál s konkrétnymi opatreniami, ktoré majú slúžiť priam ako podrobný “návod na použitie” ako sa dostať zo strát a zadlženia a ako zvýšiť efektívnosť a výkonnosť jednotlivých oddelení.

Obamovou administráciou subvencované zavádzanie elektronických knižiek do amerického zdravotníctva neprinieslo po prvých rokoch očakávané úspory. Podľa štúdie americkej neziskovej organizácie RAND je príčinou vleklá implemetácia, navzájom príliš rozdielne a nekompatibilné systémy, ktoré sú pre pacientov a lekárov ťažké na používanie a navzájom nekomunikujú a slabá adaptácia poskytovateľov na potrebnú zmenu procesov po zavedení elektronizácie.

Tak ako sa pri cenotvorbe už rovnako ako lieky kategorizujú aj niektoré špeciálne zdravotnícke materiály (ŠZM), zdravotnícke pomôcky či dietetické potraviny, tým istým spôsobom by sa malo pristupovať aj pri zverejňovaní kontaktov, príjmov a nepeňažných bonusov pre lekárov – teda od všetkých firiem, ktoré výrabajú alebo dodávajú nielen lieky, ale aj ŠZM, pomôcky či dietetické potraviny. Aj pri nákupoch ŠZM a zdravotníckych pomôcok sú totižto priamo či nepriamo zainteresovaní lekári, najmä tí vyššie postavení, ktorí iniciujú a ovplyvňujú obstarávania ŠZM a pomôcok za milióny eur.

Určite existujú na Slovensku latentní odporcovia zavádzania DRG-systému do praxe, nakoľko sa jeho implementovaním môžu zmeniť toky financií smerom k efektívnejším poskytovateľom a ešte väčšmi sa odkryje neporiadok v neefektívnych zariadeniach.