Múdri ľudia sa učia z cudzích chýb. Na zahodenie nie je ani to, keď sa poučia z vlastných chýb a ďalej ich nereplikujú. Ale čo s takými, ktorí vlastné chyby ignorujú a neustále ich opakujú? Do tejto tretej pozície sa na Slovensku pravidelne dostávame, keď pri absencii reforiem neustále oddlžujeme najmä veľké štátne nemocnice a dúfame, že sa už potom prestanú zadlžovať. Omyl!

Smutným javom dokazujúcim, že ostatné oddlženie nemocníc počas predošlej vlády ešte viac prehĺbilo tzv. morálny hazard v sektore, je skutočnosť, že dve veľké štátne nemocnice (v Martine a Prešove) pribudli k neplatičom poistného po prvej etape oddlženia, hoci predtým si svoje odvodové povinnosti plnili riadne a načas.

Vypočujte si diskusiu (Petko (ANS), Visolajský (LOZ), Zachar (INEKO)) o zadlžovaní najmä štátnych nemocníc, ich oddlžovaní a či by pre ne nemala platiť dlhová brzda.

Dobre nastavené elektronické zdravotníctvo nesie v sebe potenciál zvýšenia bezpečnosti pacienta, skvalitnenia a zefektívnenia liečby. Na Slovensku sa zatiaľ využíva len časť tohto potenciálu, keďže sa ešte nezaviedli všetky funkcionality a aj ich používanie medzi zdravotníkmi a pacientmi je zatiaľ limitované. Ale tak to bolo pri rozbehu aj v ostatných krajinách. Za najúspešnejšiu povazujeme zatial funkcionalitu eRecept, ktorá sa celoplošne rozšírila a pacienti z nej ešte viac benefitujú počas koronakrízy, kedy je dobré dodržiavať sociálny dištanc.

Ak má minister zdravotníctva podložené podozrenia z neefektívneho nakladania s verejnými prostriedkami zo strany odvolaných manažérov, je ich výmena legitímna. Dobré by bolo tieto dôvody viac komunikovať aj smerom k verejnosti, aby to bolo odkontrolovateľné a transparentné. Čo sa týka dosadzovania ľudí na riaditeľské pozície v štátnych zariadeniach, nejde vôbec o lukratívne miesta, keď sa nekradne. Aj preto je ťažké zohnať na tieto miesta schopných manažérov s dobrou povesťou. Neprajné prostredie, zlá atmosféra, neskutočne veľa práce na jednej strane a relatívne malá odmena, slabé uznanie, otázna satisfakcia či sebarealizácia na strane druhej.

Tvoriť si rezervy na ťažšie časy a na  vykrytie prípadných strát v čase kríz je rozumné a môže to chrániť tak pacientov, ako aj veriteľov. Samozrejme, otázna je optimálna výška a regulácia použitia rezervy. Vzhľadom na historické stratové hospodárenie VšZP by rezervy najviac potrebovala práve štátna poisťovňa, ale tá ich má len veľmi minimálne, resp. žiadne. Najvyššie rezervy, dokonca nad rámec zákonného minima, má Dôvera. Poznáme názory súčasného ministerstva zdravotníctva na kontroverznú účtovnú operáciu v súvislosti so zlučovaním Dôvery a Apolla, ktorá viedla k predčasnej výplate akcionárov a podľa viacerých názorov k nadhodnoteniu poistného kmeňa, čo má vplyv na vlastné imanie a účtovnú hodnotu poisťovne. Preto by sa dalo špekulovať, či nie je navrhovaná právna úprava tvorby a čerpania povinného rezervného fondu určitou zábezpekou štátu proti prípadným finančným problémom, ak by sa otvorila právna otázka ocenenia poistného kmeňa Dôvery. V každom prípade vo všeobecnosti krok, ktorý prikazuje poisťovniam použiť všetky prostriedky z rezervného fondu, ktoré tam boli naakumulované aj dobrovoľne, teda nad rámec jeho povinnej tvorby, iba na krytie strát, považujem za hraničiaci s neprípustným zásahom do súkromného vlastníctva, ktorému tak štát de facto zmrazí určitú nezanedbateľnú časť vlastných zdrojov.