Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Je nezmyslom, aby mali všetky nemocnice rovnaké ceny dohodnuté so všetkými poisťovňami. Jednak sa môžu líšiť v kvalite a výkonnosti, jednak napríklad VšZP získava z verejného zdravotného poistenia (po prerozdelení) viac peňazí na jedného poistenca, nakoľko má nákladnejší poistný kmeň. Tým pádom však musí dávať nemocniciam za jedného pacienta i viac peňazí ako poisťovňa s menej chorľavým kmeňom.
Prechod na nové referencovanie cien liekov na úrovni priemeru
troch najnižších v rámci EÚ považujeme zo strany MZ SR za
nedostatočne vyargumentovaný, pričom ďalšia zmena systému
referencovania prišla ani nie po roku od predošlej a jej prínos
nie je jednoznačný. Niektorým výrobcom liekov táto zmena zahrá do
kariet, t.j. zvýšia sa ich ceny, niektorým naopak, t.j. znížia sa
ich ceny.
Pri akomkoľvek úradnom stanovovaní cien, a systém referencovania
takým je, sa nedá vyhnúť riziku, že sa cena bude odchyľovať od
rovnovážneho stavu. Ide pritom často o "systém pokus-omyl".
Ambíciou regulátorov by malo byť dostať sa čo najbližšie na hranu,
a pritom nespadnúť do priepasti. Tá hrana predstavuje vyčerpanú
monopolnú rentu farmaceutických spoločností a priepasť nedostatok
dôležitých liekov pre pacientov.
Firmy, pri ktorých existujú podozrenia, že pri vykonávaní činností
objednaných štátom ho poškodili, a navyše sú spájané s politikmi, také
firmy predstavujú zvýšené riziko neefektívnych tendrov aj do budúcnosti.
Také firmy by mali dostať minimálne žltú kartu a verejnosť, kontrolné
orgány a obstarávatelia by mali pri nich oveľa viac spozornieť.
Bolo by tiež vhodné pozrieť sa na to, koľko dodávateľov súťaží vo
verejných obstarávaniach administrovaných spoločnosťou PRO – TENDER. Či
sa náhodou v týchto tendroch nezúčastňuje väčšinou vždy len jeden, resp.
dvaja spriaznení uchádzači, či nie sú výberové kritériá našité na
konkrétne firmy a pod.
Najväčšia, štátom vlastnená zdravotná poisťovňa nám odmietla poskytnúť informácie o čakacích lehotách na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. S našim tvrdením, že VšZP je povinná takéto informácie zverejniť, keďže je to vo verejnom záujme a bezprostredne sa to týka hospodárenia s verejnými prostriedkami, riaditeľ poisťovne nesúhlasí.
Je zrejmé, že milióny eur pre poradcu pre zavedenie unitarizácie v zdravotnom poistení treba pripísať k ďalším desiatkam miliónov eur, ktoré Slovenská republika musela a ešte bude musieť zaplatiť rôznym súkromným subjektom a súdom za prehraté arbitráže a právne zastupovanie. Tieto peniaze sa mohli použiť oveľa zmysluplnejšie, v súlade so skutočným verejným záujmom, pričom mohli slúžiť aj na skvalitňovanie slovenského zdravotníctva.