Jedným z najhlavnejších dôvodov odchodu zdravotných sestier do zahraničia sú relatívne nízke príjmy sestier v SR v porovnaní s vyspelými krajinami západnej Európy. Ďalšími z dôvodov môžu byť aj nevhodné pracovné podmienky a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.
Je faktom, že v medzinárodnom porovnaní je na rozdiel od mierne nadpriemerného počtu lekárov počet zdravotných sestier v SR podpriemerný, pričom za 10-ročné obdobie od roku 2000 klesol počet sestier na hlavu jedine v Litve a na Slovensku, pričom v SR bol zaznamenaný výrazne najväčší prepad – vyše 20%.

Treba sa podrobnejšie pozrieť na konkrétne tendre SÚSCCH s dotknutou firmou, koľko (a či vôbec nejakých) a akých v nich mala konkurentov, aké boli ceny, porovnať ich aj s inými obstarávateľmi, ako boli nastavené výberové kritériá atď. Firmy, pri ktorých existujú podozrenia, že pri dodávke tovarov či služieb objednaných štátom či štátnymi spoločnosťami ich poškodili, a navyše sú spájané s práve vládnucími politikmi, predstavujú totižto zvýšené riziko neefektívnych tendrov aj do budúcnosti.

Pravidelné oddlžovania vytvárajú u poskytovateľov chybné motivácie, tzv. morálny hazard. Ani v budúcnosti nebudú potom motivovaní hospodáriť bez dlhu a efektívne. Ak aj sú nejaké čiastkové zlepšenia v oblasti spomalenia tempa tvorby nového dlhu, nevidíme, že by vychádzali zo systémových opatrení, a preto ich bude ťažšie udržať. Faktom však je, že MZ SR uvádza, že hoci sa v tomto roku tempo zadlžovania znížilo, celkový dlh štátnych nemocníc stále rastie, čo nie je dobré.

Dôvodom môže byť aj nízka morálka v spoločnosti. Jedným z dôvodov "čiernych duší" môže byť aj to, že lekári si chcú nechať preplatiť reálne uskutočnené výkony, ktoré však buď z nejakého dôvodu nenahlásili, alebo ich chybne zaevidovali, alebo im niektoré iné výkony zdravotné poisťovne odmietli uznať. Dobre nastaveným systémom elektronických knižiek poistenca sa dá obmedziť faktúrovanie fiktívnych výkonov.

Pri objednávaní si externistov na rôzne konzultačné alebo analytické služby ministerstvami nemusí ísť o plytvanie s verejnými prostriedkami, nakoľko môže ísť o komplikované agendy, na ktoré nemajú rezorty dostatočné odborné kapacity. V každom prípade však treba výsledky práce konzultantov zverejňovať, aby sa predišlo pochybnostiam o neúčelnom nakladaní s verejnými peniazmi. Ak ministerstvá príliš často kontrahujú externistov, treba si položiť otázku, či by nebolo efektívnejšie lepšie odmeniť kvalitných štátnych úradníkov a vyššími platmi nalákať do štátnej služby odborne fundovaných nových, alebo prepustiť časť úradníkov, keďže nevedia uspokojovať potreby rezortu.