Výška platu by sa podľa nás mala odvíjať len od odvedenej práce, a nie od kritérií ako napríklad dosiahnuté vzdelanie či vek, ktoré ešte vonkoncom nemusia garantovať aj kvalitne vykonávanú prácu. Akékoľvek plošné zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov bez posudzovania kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a bez ohľadu na finančné možnosti tej-ktorej nemocnice či iného poskytovateľa pôjde na úkor efektívnosti a zadlženosti zdravotníctva, čo v konečnom dôsledku pocítia negatívne aj občania.

Výskyt tzv. malej korupcie (pacient - lekár) v zdravotníctve je najmä dôsledkom informačnej nerovnosti medzi lekárom a pacientom, ktorý v skutočnosti nevie, na čo a kedy má nárok, nedostatočnej konkurencie medzi poskytovateľmi, ako aj prakticky neobmedzených zákonných nárokov ľudí pri poskytovaní bezplatnej zdravotnej starostlivosti pri obmedzených verejných zdrojoch zdravotníctva.
Je škoda, že sa doposiaľ nepodarilo žiadnej vláde ustanoviť sociálne akceptovateľnú mieru finančnej spoluúčasti pacientov na svojej liečbe, čo by dozaista obmedzilo priestor pre korupciu a zo zvýšených oficiálnych príjmov nemocníc by mali prospech všetci, napríklad aj zdravotné sestry a lekári, ktorí teraz neprofitujú z úplatkov pacientov.

Predpokladaný ročný nárast dlhu vo výške okolo 100 mil. EUR (za rok 2013) predstavuje podľa oficiálnych údajov MZ SR rýchlejšie tempo zadlžovania ako bolo v priemere za obdobie 2006-2012. Pravidelné oddlžovania vytvárajú u poskytovateľov chybné motivácie, tzv. morálny hazard. Ani v budúcnosti nebudú potom motivovaní hospodáriť bez dlhu a efektívne a radšej sa budú spoliehať na pomoc štátu.

Nadpriemerný počet hospitalizácií na Slovensku môže znamenať, že relatívne málo využívame iné, často lacnejšie a efektívnejšie, nástroje na zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva - napr.: osveta, prevencia, liečenie všeobecnými lekármi bez hospitalizácie, jednodňová ambulantná starostlivosť a pod.

Optimalizovať sieť ambulantných špecialistov bez merania kvality a efektívnosti nimi poskytovanej liečby a služieb je vždy problematické a do značnej miery je potom na arbitrárnom posúdení zodpovedných, čo nesie v sebe z celospoločenského hľadiska väčšie riziko prijatia neoptimálneho riešenia. Preto odporúčame opierať rozhodnutia VšZP ohľadne rozsahu zazmluvňovania ambulancií na meraní výsledkov špecialistov, do ktorého treba zahŕňať rôzne (nielen vládou definované) indikátory kvality a efektívnosti, vrátane zohľadňovania potrebnosti, teda chorobnosti v danom regióne.