Pri tomto projekte existuje mnoho otáznikov, nejasností a rizík. Je toto skutočne najefektívnejší spôsob, ako pomôcť ambulantnej sfére? Identifikovalo ministerstvo zdravotníctva najboľavejšie miesta a cieľ, čo chce týmto opatrením dosiahnuť, alebo len ideme budovať plošne ďalšie budovy bez ohľadu na veľkosť prínosu každého použitého eura pre spoločnosť? Alebo ide len o to, nejako použiť eurofondy? Vtedy netreba zabúdať na riziká deformujúce už existujúci trh so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia. Trh dokáže zmysluplne integrovať zdravotnú, ako aj sociálnu starostlivosť. Ak to bude robiť centrálne štát, existujú tu veľké riziká plytvania zdrojmi. Štát nech len vytvára pravidlá a zabezpečuje ich vykonateľnosť a nech aktívne neorganizuje poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti. To sme tu už raz mali.

Ako môžeme deklarovať vyššiu efektívnosť pripravovanej novej nemocnice oproti tým starším, keď takmer vôbec nemeriame a nezverejňujeme kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v slovenských nemocniciach? Keď nemeriame, môžeme sa len dohadovať a slepo veriť. Keď nemeriame, nemôžu uskutočňovať politici dostatočne kvalifikované rozhodnutia, ktoré by boli v prospech spoločnosti. A verejnosť nemôže zasa kontrolovať politikov, keďže nie je informovaná. Aj preto je dôležité merať.

V ostatných rokoch sa stabilizovala, resp. mierne klesá spotreba receptových liekov, čo je pozitívne. Pozitívom je tiež zavedenie tzv. generickej preskripcie, čiže predpisovania účinnej látky (namiesto obchodného názvu lieku) pri určitých skupinách liekov, aj keď sa presadilo mnoho výnimiek. Ak by sa dôslednejšie uplatňoval inštitút generickej preskripcie u lekára a generickej substitúcie v lekárňach, prispelo by to ešte viac k zlepšeniu situácie - teda k zníženiu neúčelného predpisovania liekov a nekalých dohôd.

Je vysoko nepravdepodobné, že by pri súčasnom legislatívnom nastavení základného balíka hradeného z verejného zdravotného poistenia, ktorý zahŕňa takmer všetko, bolo pre poisťovne zaujímavé ponúkať pripoistenie zdravotnej starostlivosti. Problémom je, že tu neexistuje formálna finančná spoluúčasť pacienta na hradení si nákladov za liečbu.

Najlepším postupom by bolo transformovať ju na akciovú spoločnosť, zaviesť tvrdé rozpočtové pravidlá, vystaviť ju prísnym konzekvenciám v prípade zlého hospodárenia, ktoré by mohli viesť až k exekúcii majetku, jeho predaju až po reštrukturalizáciu celej nemocnice s následným prevzatím jej činnosti novým investorom. Alebo ju hneď a transparentne sprivatizovať.