Nová univerzitná nemocnica Bratislava. Na to, aký to má byť veľký a významný projekt, má verejnosť, či už ide o laickú alebo odbornú, trestuhodne málo informácií. Ministerstvo zdravotníctva napríklad doteraz nezverejnilo štúdiu, ktorá by ukazovala výhodnosť takéhoto typu PPP-projektu pri výstavbe a prevádzkovaní novej nemocnice. Chýba tiež jedna z najdôležitejších informácií - z akých zdrojov si bude súkromný investor splácať svoju nemalú investíciu a následné prevádzkové náklady počas 30 rokov trvajúceho verejno-súkromného partnerstva. A hoci podľa slov úradníkov ministerstva má byť projekt "bez finančných garancií či iného druhu finančnej štátnej pomoci" a "mimo súvahy štátu", nemožno bagatelizovať riziko vzniku a nárastu skrytého verejného dlhu, ktorý nakoniec zaplatia platcovia odvodov a daní.

Iba 54% (14) štátnych nemocníc zareagovalo na otázky Transparency International Slovensko (TIS) v rámci mystery shoppingu, zatiaľ čo súkromné nemocnice odpovedali až v 77% (10) prípadoch.  Na druhej strane, zatiaľ čo priemerná odpoveď štátnych nemocníc bola 3,5 dňa, tak súkromné nemocnice odpovedali v priemere až 5 dní.
Ak nezohľadníme rýchlosť odpovede, tak obsahovo najlepšie zodpovedala otázky štátna NsP Veľký Krtíš. Pri zohľadnení rýchlosti odpovede sa ale na prvé miesto dostala súkromná NsP Rožňava. Na poslednom mieste sa umiestnilo 23 nemocníc, ktoré vôbec neodpovedali na dané otázky.

Hoci celkové výdavky na zdravotníctvo v SR, merané ako percento HDP, ešte nedosahujú priemer krajín OECD, sú vyššie ako v ostatných troch krajinách V4 (Česko, Maďarsko a Poľsko). V období medzi rokmi 2000 – 2009 rástli zdravotnícke výdavky v SR v reálnom vyjadrení v priemere o 10,9% ročne, čo znamenalo v tom období najrýchlejší rast zo všetkých krajín OECD.

Je dobré, že sa kontinuálne uberáme smerom k redukcii akútnych lôžok, keďže sa SR ešte stále radí medzi európske krajiny s ich najväčším počtom. Zároveň je na Slovensku ich obsadenosť stále relatívne nízka – okolo 67%, čím Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami. Dôvodom na redukciu lôžok je úspora vyplývajúca z vyššej efektívnosti. Mali by sa odstrániť zbytočné a zbytočne dlhé hospitalizácie, a tiež sa vytvára priestor na znižovanie najmä fixných nákladov nemocníc.

Pre súkromných investorov môže byť lákavé, že pravdepodobne nebudú niesť kľúčové riziko dopytu, tzn. že ho ponesie štát garantovaním prílevu pacientov, a tým pádom aj istých financií. Obrovským rizikom tohto typu PPP projektu je pre platcov daní riziko vzniku a nárastu skrytého verejného dlhu. Ministerstvo zdravotníctva navyše doteraz nezverejnilo štúdiu, ktorá by ukazovala výhodnosť takéhoto projektu, neukázalo, aké nemocnice sa zavrú, koľko lekárov sa prepustí a z čoho a v akej výške, okrem avizovanej vyššej efektívnosti, sa splatí investícia súkromníkovi.