Dušan Zachar, INEKO: Myslím si, že v momentálnej situácii by odstúpenie ministra zdravotníctva nič neriešilo. Na skladanie účtov bude čas v pokojnejšej atmosfére. Je pravdou, že čas pandémie si vyžaduje krízových manažérov, ktorí sú rozhodní a na druhej strane počúvajú aj iné názory a zároveň vedia spoločnosť svojou dobrou a presnou komunikáciou a argumentmi upokojovať a presviedčať o opodstatnenosti a logickosti prijímaných opatrení. To sa nie vždy darilo. Ale treba tiež dodať, že spomedzi ministrov Matovičovej vlády bol minister zdravotníctva Marek Krajčí ten, ktorý presadzoval tvrdšie protiepidemické opatrenia a skorší a tvrdší lockdown. Niekedy zostal so svojimi návrhmi vo vláde osamotený, pričom niekedy nemal podporu ani od premiéra.

Odmeňovanie „podľa tabuliek“ s garantovanou pravidelnou valorizáciou mnohým aktérom v zdravotníctve vyhovuje, lebo je to relatívne pohodlné (aj z hľadiska sociálneho zmieru) a predvídateľné. Na druhej strane tak, ako je tento model odmeňovania v nemocniciach v súčasnosti nastavený, je z finančného hľadiska dlhodobo neudržateľný, generuje dlhy, prostredie priemernosti, vytvára suboptimality z hľadiska regionálnej dostupnosti rôznych kategórií zdravotníckych pracovníkov, nemotivuje k dosahovaniu lepších výsledkov a neumožňuje aktívnejší manažment ľudských zdrojov.

Podľa nás by sa preto mala posilniť variabilná motivačná zložka platov zdravotníckych pracovníkov a platový automat by sa mal zreálniť. Mali by sme sa viac pohnúť smerom k diferencovanejšiemu, zásluhovejšiemu odmeňovaniu na základe výsledkov a kvality odvedenej práce.

Seniori, ak by boli prednostne zaočkovaní, vedia najviac odľahčiť preťažené nemocnice. Ak by sme mali vakcinovaných viac ako pol milióna seniorov vo veku nad 70 rokov, tak by sa denná úmrtnosť podľa vedcov znížila asi o tri štvrtiny a hospitalizácie by klesli o polovicu. Mnohí mladí a zdraví zamestnanci z prvej vlny slovenskej vakcinačnej stratégie takýto potenciál nenesú a problém preťažených nemocníc riešia len okrajovo. Preto treba popri zdravotníkoch a sociálnych pracovníkoch, ktorí sa v prvej línii bezprostredne starajú o kovidových pacientov, resp. o najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, začať čo najskôr očkovať aj samotné najohrozenejšie skupiny obyvateľstva – ľudí s vysokým vekom, seniorov v zariadeniach sociálnych služieb a starších ľudí s vážnymi chronickými ochoreniami.

Nemecko si na základe vedeckých poznatkov a štatistických dát vypočítalo, aké má byť poradie očkovaných proti ochoreniu COVID-19. Logicky sú najprioritnejší z hľadiska rýchlosti podania vakcíny klienti v zariadeniach pre seniorov, osoby nad 80 rokov a pracovníci, ktorí ich ošetrujú, opatrujú a sú s nimi v bezprostrednom kontakte, ako aj zdravotníci, ktorí sa v nemocniciach starajú o pacientov s COVID-19, resp. o zraniteľné (rizikové) skupiny (napr. onkológia, transplantačné centrá, paliatívna medicína).

Na Slovensku sa v prvej vlne dostanú na rad napríklad aj: mladí a zdraví vojaci, policajti, hasiči, energetici, vládni politici, študenti medicíny, obslužný personál v nemocnici,
zdravotnícki pracovníci, ktorí nepracujú priamo s pacientom, ale napríklad v laboratóriu, v nekovidovej zóne, na riaditeľstve nemocnice, v zdravotných poisťovniach, v ÚDZS, RÚVZ a podobne.

Na Slovensku až v druhej vlne príde na rad napríklad rizikový 80-ročný človek s obezitou a chronickou obštrukčnou poruchou pľúc žijúci v zariadení pre seniorov. To treba urgentne zmeniť!

Prečítajte si, ako analytik INEKO Dušan Zachar porovnal rôzne prístupy Nemecka a Slovenska k prioritizácii očkovaných skupín obyvateľstva: https://dennikn.sk/2196518/slovensky-ockovaci-plan-zachrani-menej-zivotov-ako-ten-nemecky/?ref=mpm

Najvyššie ocenenie Nemocnica roka 2020 v kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc získala Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Triumfovala tak tri roky po sebe. Druhé miesto v hodnotení vybraných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, skúsenosti, náročnosti diagnóz, spokojnosti pacientov, hospodárenia a transparentnosti obhájila Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN. Zaujímavosťou je, že ružomberská nemocnica neskončila počas doterajších šiestich ročníkov hodnotenia horšie ako tretia. Ocenenie bronzová Nemocnica roka získala tak ako pred rokom Univerzitná nemocnica Martin. Na výsledky nemocníc nemala vplyv pandémia koronavírusu, keďže hodnotenie bolo založené predovšetkým na dátach z rokov 2016 až 2019.

V kategórii všeobecných nemocníc získala najvyššie ocenenie Nemocnica roka 2020 po roku opäť Nemocnica AGEL Košice-Šaca a.s. Druhú pozíciu obhájila Ľubovnianska nemocnica, n.o., ktorá bola počas šiestich ročníkov štyrikrát prvá. Medzi tri najúspešnejšie všeobecné nemocnice sa po prvýkrát dostala Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., ktorá patrí do siete nemocníc Svet zdravia. Na bronzovej priečke vystriedala v ostatných štyroch rokoch pravidelne tretiu - štátnu Nemocnicu Poprad, a.s.