Pre súťaž na trhu je spravidla lepšie, keď na ňom pôsobia viaceré navzájom si konkurujúce subjekty. Keďže ide o nemocnice regionálneho významu, nemusí znamenať vysoký počet nemocníc Sveta zdravia v celej SR negatívny vplyv na súťaž na západnom Slovensku, kde je momentálne viac prítomná skupina Agel. Samotné dominantné postavenie jednej firmy ešte nemusí znamenať problém, problém nastáva až pri jeho zneužívaní. A to treba sledovať. A aby sme tento "dohľad" vedeli účinne a kvalifikovane realizovať, je nutné sledovať výsledky nemocníc - merať a porovnávať parametre kvality a efektívnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej občanom na základe verejného zdravotného poistenia.

Pri platbách všeobecným lekárom by sme neodporúčali posilňovať váhu platieb za výkony, ktoré majú tú nevýhodu, že lekári sú motivovaní vykázať čo najviac výkonov bez ohľadu na skutočnú potrebu pacientov. To sa v praxi prejavuje napríklad tým, že si pacientov medzi sebou posielajú na množstvo rôznych, často zbytočných vyšetrení, čo tiež zvyšuje nároky na verejné financie. Trendom by malo byť skôr postupné posúvanie sa k čiastočnému odmeňovaniu lekárov za výsledky liečby (tzv. pay-for-performance) v kombinácii so štandardizovaním liečebných postupov a dodržiavaním ukazovateľov efektívnosti. V budúcnosti by sa dalo uvažovať aj nad rozšírením DRG aj na ambulantnú sféru, kde by lekári dostávali fixnú platbu na liečbu pacienta, vrátane laboratórnych vyšetrení v danom čase v závislosti od diagnózy, resp. epizódy, ktorou pacient v liečebnom procese prechádza (tzv. episode-based payment).

Časté striedanie manažmentov štátnych nemocníc je jednou z hlavných príčin ich zlého hospodárenia. Riaditelia týchto nemocníc nemajú potom motiváciu presadzovať racionalizačné opatrenia, ktoré by zvýšili produkciu a efektívnosť nemocnice, nakoľko ak sú nepopulárne, vzniká silný protitlak, napríklad aj od zdravotníckych pracovníkov, a ak sú politici slabí, resp. populisti a je navyše krátky čas do volieb, potom sú protestné akcie úspešné a neefektívny stav zariadenia zostáva zachovaný. Je to síce krátkozraké riešenie, ale pre mnohých pohodlné.

Oproti roku 2012 dostali nemocnice v roku 2013 výraznú finančnú injekciu od zdravotných poisťovní. Zároveň bol rok 2013 jediným rokom v období 2012-2015, kedy bola prestávka vo zvyšovaní platov lekárov podľa príslušného zákona o minimálnych mzdových nárokoch, takže sa personálne náklady výrazne nezvyšovali. Aj preto vytvárali nemocnice nižšiu stratu ako v roku 2012. V roku 2014 však už znova prišlo k povinnému zvyšovaniu miezd lekárov, začalo sa hovoriť o oddlžovaní, čo zvyšovalo tzv. morálny hazard, rôzne kauzy prispeli k personálnej a vplyvovej nestabilite v rezorte, prišlo k viacerým pohybom, odstúpila ministerka zdravotníctva, ktorá si svoj odborný imidž postavila na zlepšovaní hospodárenia štátnych nemocníc, ktorému venovala veľa energie. Ale ukázalo sa, že zvýšená manažérska snaha o lepšie hospodárenie pri absencii systémových zmien síce môže priniesť čiastkové úspechy, ale sú to väčšinou len krehké úspechy krátkodobého charakteru.

Problém sústavne sa opakujúcich oddlžovaní štátnych nemocníc spočíva v tom, že vytvára tzv. morálny hazard, t.j. stav, kedy sa oplatí hospodáriť nezodpovedne a spoliehať sa na pomoc štátu. Bez následného trestu za zlé hospodárenie (exekúcie, konkurz, predaj majetku, privatizácia) v budúcnosti nemusí byť ani toto oddlženie posledné. Je dobré, že sa ministerstvo snaží motivovať štátne zariadenia, aby mali minimálne vyrovnaný hospodársky výsledok z prevádzkovej činnosti, a ním podmieňuje oddlženie. Znižuje to riziko morálneho hazardu.