Podľa údajov MZ SR sa medziročne prehĺbila, a nie znížila strata 13 fakultných a univerzitných nemocníc, takže hovoriť o nejakom finančnom konsolidovaní štátnych nemocníc nie je úplne namieste. Ak chceme porovnať tempo zadlžovania štátnych nemocníc a minimalizovať administratívny vplyv európskej smernice proti oneskoreným platbám, je momentálne lepšie porovnať rok 2014 s rokom 2012 než s rokom 2013. V priebehu roka 2012 narástli štátnym nemocniciam záväzky po lehote splatnosti o 72,3 mil. EUR, zatiaľ čo v minulom roku prišlo k väčšiemu nárastu – o 87,4 mil. EUR, pri otáznom, ale stále sa zmenšujúcom administratívnom vplyve spomínanej smernice.

Rozhodnutie o tom, ci plne preplacat ockovaciu latku proti HPV z verejného zdravotného poistenia, by nemalo byt, pokial mozno, politickym rozhodnutim, na ktore urcite tlacia rozne zaujmove skupiny, ale malo by byt vysledkom, pokial mozno nezavislych farmako-ekonomickych analyz a dalsich posudeni, ktore by mali dat odpoved na to, ci sa to oplati. Suma, ktora sa vyuzije na preplatenie vakcinacie proti HPV, musi byt totizto zakonite zobrata inde, a preto treba velmi vazne posudzovat alternativne naklady.

Optimalizácia lôžkovej zdravotnej starostlivosti, vrátane jej segmentácie a špecializácie je na Slovensku potrebná. Rozhodovanie o tom de facto od úradníckeho stola však nesie v sebe aj značné riziká. Pri absencii dostatočne kvalitných dát o produkcii, kvalite a efektívnosti zdravotníckych výkonov a služieb jednotlivých nemocníc bude ťažké kvalifikovane rozhodnúť o tom, ktoré nemocnice sa majú na čo špecializovať, ktoré majú ísť do útlmu, a ktorým potečú eurofondy. Nehovoriac o politických tlakoch a možnom vplyve rôznych záujmových skupín.

Optimalizácia lôžkovej zdravotnej starostlivosti je na Slovensku potrebná. V ideálnom prípade, ak by dostatočne dobre fungovala súťaž medzi viacerými zdravotnými poisťovňami a štát by aktuálnou podobou legislatívy neznemožňoval uskutočňovať vo väčšej miere racionalizačný proces (minimálna a koncová sieť, minimálne mzdové nároky, minimálne materiálnotechnické a personálne normatívy a pod.), a ak by boli dostupné dáta o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tak v takom prípade by bolo prirodzenejšie a asi aj efektívnejšie, aby túto optimalizáciu postupne vykonávali zdravotné poisťovne cez selektívne zazmluvňovanie poskytovateľov. Keďže však mnohé z týchto atribútov chýbajú, môže snaha MZ SR diferencovať súčasné nemocnice priniesť ovocie vo zvýšenej kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Rozhodnutie de facto od úradníckeho stola však nesie v sebe aj značné riziká.

Národný program reforiem 2015 pre oblasť zdravotníctva neponúka nejakú komplexnú víziu ako zmeniť slovenské zdravotníctvo, aby fungovalo lepšie dlhodobo. Je dobré, že sa ministerstvo zdravotníctva snaží motivovať štátne zariadenia, aby hospodárili vyrovnanejšie, aby nakupovali efektívnejšie, ale v slovenskej realite sa ukazuje, že zvýšená manažérska snaha o lepšie hospodárenie a finančné riadenie pri absencii systémových zmien síce môže priniesť čiastkové úspechy, ale sú to väčšinou len krehké úspechy krátkodobého charakteru. Opatrenia takéhoto typu sú pritom relatívne ľahko revidovateľné.