Opakované oddlžovania predstavujú problém morálneho hazardu - aktérom sa neoplatí hospodáriť zodpovedne, ale naopak, môžu si žiť nad pomery, pričom pre nich neprichádza žiadny trest (konkurz, bankrot, exekúcie, odpredaj majetku, privatizácia, trestné stíhanie za spreneveru, nútená správa, opätovné nezvolenie do funkcie a pod.), ale pomoc od štátu.
Prípadné oddlženie by nemalo diskriminovať neštátnych poskytovateľov a tiež by sa malo diferencovať medzi tými zariadeniami, ktoré už z prevádzkovej činnosti nevytvárajú stratu a tými, ktorí stále vytvárajú nové dlhy. Tým druhým by mal byť vyslaný signál trestu, a to napríklad tak, že im nebude splatený dlh v celej výške.

Tzv. nominálne poistné, teda určitá časť odvodov nezávislá na príjme, ale platená v rovnakej sume každým poistencom (na hlavu), je relatívne veľká zmena poistného systému. Veľa závisí od samotnej výšky a konštrukcie nominálneho poistného, ale v princípe ide o to, aby sa popri presnejšie definovanom zákonnom nároku poistenca a prípadne aj zúžení základného balíka financovaného z verejného zdravotného poistenia priniesli z dlhodobého hľadiska nové zdroje do financovania zdravotníctva (od pacientov), aby sa stalo udržateľnejším aj po postupnom starnutí obyvateľstva, a aby sa umožnilo zdravotným poisťovniam medzi sebou viac súťažiť vo výške poistného a najmä v produktoch poistenia (napr. rôzne zdravotné plány pre poistencov s rôznou výškou nominálneho poistného a samozrejme aj rôznym poistným krytím). Vo všeobecnosti ide o progresívny prístup.

Kvitujeme snahu vlády sústrediť sa vo svojom programe na presadzovanie efektívnejšieho a transparentnejšieho zdravotníctva pri deklarovanej nulovej tolerancii voči nehospodárnemu používaniu zdrojov. Pozitívom je, že sa majú porovnávať ceny nakupovaných tovarov, že možno príde k optimalizácii siete poskytovateľov, že sa urobí poriadok v platbách pacientov, že sa stanovia maximálne čakacie doby na výkony, že sa vytvoria predpoklady na dobrovoľné pripoistenie za nadštandard, a že zdravotnícki pracovníci majú byť odmeňovaní na základe zásluhového princípu.
V zdravotníckom programe vlády nám chýba zmienka, že rezort bude podporovať zavedenie zrozumiteľného systému merania a zverejňovania produkcie, kvality a efektívnosti poskytovateľov a zdravotných poisťovní. Taktiež absentuje vysporiadanie sa s problémom obrovskej zadlženosti štátnych nemocníc, ako aj s výzvou dosiahnutia dlhodobej finančnej udržateľnosti zdravotníctva v dôsledku starnutia populácie.

Fungovanie eHealth-u v plnom formáte v roku 2017 je ambiciózny plán, ktorý je pravdepodobne možné stihnúť len pri kompetentnom a angažovanom líderstve a plnom nasadení rezortu. Dobrým príkladom, že sa to však dá, môže byť zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá pri rozvoji svojich elektronických služieb potrebovala len zlomok času a peňazí štátneho eHealth-u. Gro práce pri štátnom projekte bolo vykonané, ale ako sa hovorí, posledný krok býva najťažší. Je dôležité, že garantom eHealth-u bude nový riaditeľ NCZI, ktorého si minister Drucker zobral z predstavenstva Slovenskej pošty, kde bol zodpovedný za informačné technológie, takže predpoklad odbornosti tu je.

Pozitívne hodnotíme fakt, že v Programovom vyhlásení vlády pre oblasť zdravotníctva sme nenašli body, ktoré by sme mali potrebu nejako zvlášť kritizovať. Na druhej strane by sme však privítali, keby v zdravotníckom programe novej vlády boli ciele a následné opatrenia formulované konkrétnejšie, nakoľko relatívne všeobecné konštatovania a deklarácie potom dovoľujú rôznorodé vysvetľovanie zámerov a sťažovanie kontroly plnenia PVV po uplynutí 4 rokov.
Vyzerá to tak, že nejaká zásadnejšia reforma systému nás v zdravotníctve nečaká, ale viaceré manažérske zmeny môžu prispieť k zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Ale samozrejme, konkrétne kroky, opatrenia a zákony, ktoré budú nasledovať, sú oveľa podstatnejšie na vytvorenie si reálneho obrazu o zdravotnej politike aktuálnej vlády, ktorý môže byť tak lepší, ako aj horší ako prezentované formulácie programu vlády.