Príliš veľa návštev Slovákov u lekára generuje obrovský objem predpísaných liekov a ich konzumáciu a často zbytočné a duplicitné výkony na rôznych stupňoch poskytovania zdravotnej starostlivosti. To sa potom preklápa do vysokých nákladov na lieky a ostatnú zdravotnú starostlivosť, čo má vplyv aj na deficit verejných financií.
Určite je jedným z riešení presadiť sociálne únosnú (s hornými ochrannými stropmi pre odkázaných) finančnú spoluúčasť pacientov na svojej liečbe. Alebo vytvoriť poistné produkty, ktoré by tieto platby kryli v rámci pripoistenia.

V niektorých regiónoch a najmä v chudobnejších a odľahlejších častiach je problém s všeobecnými ambulantnými lekármi. Buď ich je tam málo, alebo sú už v dôchodkovom veku. Je to spôsobené relatívne menšou atraktivitou všeobecného lekárstva v našich podmienkach. Pre všeobecných lekárov sú málo atraktívne také oblasti, kde žije málo obyvateľov, nakoľko sú platení najmä podľa počtu poistencov v kartotéke (tzv. kapitačná platba), preto ak je to vo verejnom záujme, treba obsadenie tejto pozície v takýchto regiónoch finančne motivovať. V takom prípade by mala nastať spolupráca medzi poisťovňami, samosprávou a ministerstvom.

Minimálna sieť by nemala byť koncipovaná na umelom administratívnom členení Slovenska, ale mala by byť nastavená na prirodzené regióny, s prirodzenou spádovou oblasťou, bez ohľadu na hranice okresov či samosprávnych krajov. Do úvahy treba brať a definovať najmä časovú dostupnosť poskytovateľa pre pacienta.
Stanovenie maximálnych čakacích dôb prispeje k definovaniu toho, na čo má pacient v zdravotníctve nárok, takže to môže prispieť k väčšiemu poriadku. Avšak skrátenie čakania to samo osebe neprinesie. Musí to byť kombinované s motivačnými zložkami pre špecialistov a zdravotné poisťovne, aby zmenili súčasné správanie. Ide to napríklad finančným motivovaním, predlžovaním ordinačných hodín, lepším manažovaním pacienta, liečením v zahraničí, ak je nedostatok špecialistov a pod.

Vidím rezervy v tom, že keď príde žiadosť, je jasné len rozhodnutie. Chcem, aby sme veľkú časť rozhodovacieho procesu zverejnili. Chcem zlepšiť povedomie VšZP v transparentnosti, teda detailnejšie popísať kritériá rozhodovania. Z týchto kritérií a našich analýz by malo byť aj jasné, kam by mali poskytovatelia investovať, koho potrebujeme a podobne.

Riešením problémov lekárskej služby prvej pomoci (LSPP, resp. pohotovosti) by mohlo byť prehodnotenie a stanovenie minimálnej sieťe LSPP, ktorá bude okrem spádovosti brať ohľad aj na časovú dostupnosť pre pacienta, netrvať na poskytovaní non-stop LSPP počas celej noci, zároveň ale sieť LSPP skoordinovať s bodmi záchraniek a urgentnými príjmami nemocníc, aby mali pacienti dostupnú nepretržitú zdravotnú starostlivosť, odstrániť štátnu cenovú reguláciu a preniesť zodpovednosť za naplnenie minimálnej siete zo žúp na zdravotné poisťovne, ktoré by si dohadovali zmluvy a cenové podmienky buď s poskytovateľmi LSPP alebo aj priamo s lekármi, ktorým by to mohlo viac vyhovovať, keďže by mohli dostať vyššiu úhradu od poisťovní.