Určite treba urobiť poriadok v kompetenciách zdravotníckych pracovníkov a v požadovanom vzdelaní pre jednotlivé posty. Napríklad sestry s vysokoškolským vzdelaním vykonávajú často administratívne činnosti, ktoré by dokázal realizovať nižší zdravotnícky personál s nižším vzdelaním a nižšími platmi. Takisto treba urobiť poriadok v odmeňovaní. Nie je totižto správne, ak niekto dostáva plat aj za to, čo urobí zaňho niekto iný, ktorý za to odmenu nemá.

Relatívne rýchle starnutie obyvateľstva, a tým ešte väčšie roztváranie nožníc medzi príjmami a výdavkami zdravotníctva si bude vyžadovať prijímanie opatrení na zabezpečenie finančnej udržateľnosti systému verejného zdravotníctva, v prvej etape aspoň na dosiahnutie určitej stabilizácie. Podľa našich analýz na to nebude stačiť len zvýšiť efektívnosť využívania disponibilných zdrojov v zdravotníctve. Zavedenie regulovanej spoluúčasti pacientov na hradení výdavkov za ambulantnú i nemocničnú starostlivosť má podľa nás najlepšie predpoklady zaistiť dlhodobú udržateľnosť slovenského zdravotného systému.
Okrem dodatočných zdrojov pre zdravotníctvo má spoluúčasť potenciál eliminovať zbytočné výkony, obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu, nakoľko k hrozbe zdravotných ťažkostí by pribudla aj hrozba finančnej záťaže. A na toto riziko by sa dalo potom aj pripoistiť.
Podľa nás by bolo prínosné, keby mohli zdravotné poisťovne súťažiť aj výškou sadzby poistného, aby sa súťaž, ktorá je teraz obmedzená a prebieha len na strane nákupu zdravotnej starostlivosti, rozšírila aj na stranu výberu poistného. Z intenzívnejšej súťaže na trhu by profitoval poistenec – adresnejšími a kvalitnejšími službami poisťovní pri dobrých cenách.

To, že klesá počet nemocničných lôžok, je správny trend, nakoľko v medzinárodnom porovnaní má Slovensko nadpriemerný počet akútnych lôžok. Zároveň platí, že pri klesajúcom počte lôžok sa nezvyšuje ich využiteľnosť (tzv. obložnosť), čo nehovorí v prospech efektívnosti využívania zdrojov a zároveň to naznačuje, že tu je aj ďalší priestor na redukciu lôžok.
Pri porovnaní s okolitými porovnateľnými krajinami (V4) sa dá povedať, že v slovenských nemocniciach je počet lekárov výrazne nadpriemerný, na rozdiel od podpriemerného počtu zdravotných sestier. Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je určite aj platová otázka. Ďalšími z dôvodov môžu byť aj nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár - sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.

Pokutu VšZP de facto zaplatia platcovia dani o odvodov. Z hladiska vyvodenia zodpovednosti a vyvarovania sa vzniku moralneho hazardu do buducnosti by bolo spravne nejakym sposobom sankcionovat aj veducich pracovnikov, ktori boli za pochybne zmluvy zodpovedni. Podla miery zavinenia by mali dostat aj zlte alebo cervene karty na obsadzovanie inych pozicii vo verejnom sektore a nemali by sme na ich preslapy zabudnut.

Je celkom určite za hranicou solidarity a slušnosti, aby sa poctiví platcovia odvodov a daní podieľali na financovaní neakútnej, odkladnej zdravotnej starostlivosti pre neplatičov odvodov. Už teraz sa podieľajú na uhrádzaní nákladov neplatičov za akútnu zdravotnú starostlivosť, ktorá predstavuje výraznú väčšinu celkovej zdravotnej starostlivosti. Ak by neplatiči odvodov dostávali "zadarmo" aj neakútnu zdravotnú starostlivosť, išlo by o falošnú solidaritu, pokrivenie motivácií a vytvorenie podmienok pre tzv. morálny hazard.