Je celkom určite za hranicou solidarity a slušnosti, aby sa poctiví platcovia odvodov a daní podieľali na financovaní neakútnej, odkladnej zdravotnej starostlivosti pre neplatičov odvodov. Už teraz sa podieľajú na uhrádzaní nákladov neplatičov za akútnu zdravotnú starostlivosť, ktorá predstavuje výraznú väčšinu celkovej zdravotnej starostlivosti. Ak by neplatiči odvodov dostávali "zadarmo" aj neakútnu zdravotnú starostlivosť, išlo by o falošnú solidaritu, pokrivenie motivácií a vytvorenie podmienok pre tzv. morálny hazard.

Príliš veľa návštev Slovákov u lekára generuje obrovský objem predpísaných liekov a ich konzumáciu a často zbytočné a duplicitné výkony na rôznych stupňoch poskytovania zdravotnej starostlivosti. To sa potom preklápa do vysokých nákladov na lieky a ostatnú zdravotnú starostlivosť, čo má vplyv aj na deficit verejných financií.
Určite je jedným z riešení presadiť sociálne únosnú (s hornými ochrannými stropmi pre odkázaných) finančnú spoluúčasť pacientov na svojej liečbe. Alebo vytvoriť poistné produkty, ktoré by tieto platby kryli v rámci pripoistenia.

V niektorých regiónoch a najmä v chudobnejších a odľahlejších častiach je problém s všeobecnými ambulantnými lekármi. Buď ich je tam málo, alebo sú už v dôchodkovom veku. Je to spôsobené relatívne menšou atraktivitou všeobecného lekárstva v našich podmienkach. Pre všeobecných lekárov sú málo atraktívne také oblasti, kde žije málo obyvateľov, nakoľko sú platení najmä podľa počtu poistencov v kartotéke (tzv. kapitačná platba), preto ak je to vo verejnom záujme, treba obsadenie tejto pozície v takýchto regiónoch finančne motivovať. V takom prípade by mala nastať spolupráca medzi poisťovňami, samosprávou a ministerstvom.

Minimálna sieť by nemala byť koncipovaná na umelom administratívnom členení Slovenska, ale mala by byť nastavená na prirodzené regióny, s prirodzenou spádovou oblasťou, bez ohľadu na hranice okresov či samosprávnych krajov. Do úvahy treba brať a definovať najmä časovú dostupnosť poskytovateľa pre pacienta.
Stanovenie maximálnych čakacích dôb prispeje k definovaniu toho, na čo má pacient v zdravotníctve nárok, takže to môže prispieť k väčšiemu poriadku. Avšak skrátenie čakania to samo osebe neprinesie. Musí to byť kombinované s motivačnými zložkami pre špecialistov a zdravotné poisťovne, aby zmenili súčasné správanie. Ide to napríklad finančným motivovaním, predlžovaním ordinačných hodín, lepším manažovaním pacienta, liečením v zahraničí, ak je nedostatok špecialistov a pod.

Vidím rezervy v tom, že keď príde žiadosť, je jasné len rozhodnutie. Chcem, aby sme veľkú časť rozhodovacieho procesu zverejnili. Chcem zlepšiť povedomie VšZP v transparentnosti, teda detailnejšie popísať kritériá rozhodovania. Z týchto kritérií a našich analýz by malo byť aj jasné, kam by mali poskytovatelia investovať, koho potrebujeme a podobne.