Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Je celkom určite za hranicou solidarity a slušnosti, aby sa poctiví platcovia odvodov a daní podieľali na financovaní neakútnej, odkladnej zdravotnej starostlivosti pre neplatičov odvodov. Už teraz sa podieľajú na uhrádzaní nákladov neplatičov za akútnu zdravotnú starostlivosť, ktorá predstavuje výraznú väčšinu celkovej zdravotnej starostlivosti. Ak by neplatiči odvodov dostávali "zadarmo" aj neakútnu zdravotnú starostlivosť, išlo by o falošnú solidaritu, pokrivenie motivácií a vytvorenie podmienok pre tzv. morálny hazard.
Príliš veľa návštev Slovákov u lekára generuje obrovský objem
predpísaných liekov a ich konzumáciu a často zbytočné a duplicitné
výkony na rôznych stupňoch poskytovania zdravotnej starostlivosti. To sa
potom preklápa do vysokých nákladov na lieky a ostatnú zdravotnú
starostlivosť, čo má vplyv aj na deficit verejných financií.
Určite je jedným z riešení presadiť sociálne únosnú
(s hornými ochrannými stropmi pre odkázaných) finančnú spoluúčasť
pacientov na svojej liečbe. Alebo vytvoriť poistné produkty, ktoré by
tieto platby kryli v rámci pripoistenia.
V niektorých regiónoch a najmä v chudobnejších a odľahlejších častiach je problém s všeobecnými ambulantnými lekármi. Buď ich je tam málo, alebo sú už v dôchodkovom veku. Je to spôsobené relatívne menšou atraktivitou všeobecného lekárstva v našich podmienkach. Pre všeobecných lekárov sú málo atraktívne také oblasti, kde žije málo obyvateľov, nakoľko sú platení najmä podľa počtu poistencov v kartotéke (tzv. kapitačná platba), preto ak je to vo verejnom záujme, treba obsadenie tejto pozície v takýchto regiónoch finančne motivovať. V takom prípade by mala nastať spolupráca medzi poisťovňami, samosprávou a ministerstvom.
Minimálna sieť by nemala byť koncipovaná na umelom administratívnom
členení Slovenska, ale mala by byť nastavená na prirodzené regióny, s
prirodzenou spádovou oblasťou, bez ohľadu na hranice okresov či
samosprávnych krajov. Do úvahy treba brať a definovať najmä časovú
dostupnosť poskytovateľa pre pacienta.
Stanovenie maximálnych čakacích dôb prispeje k definovaniu toho, na čo
má pacient v zdravotníctve nárok, takže to môže prispieť k väčšiemu
poriadku. Avšak skrátenie čakania to samo osebe neprinesie. Musí to byť
kombinované s motivačnými zložkami pre špecialistov a zdravotné
poisťovne, aby zmenili súčasné správanie. Ide to napríklad finančným motivovaním, predlžovaním ordinačných hodín,
lepším manažovaním pacienta, liečením v zahraničí, ak je nedostatok
špecialistov a pod.
Vidím rezervy v tom, že keď príde žiadosť, je jasné len rozhodnutie. Chcem, aby sme veľkú časť rozhodovacieho procesu zverejnili. Chcem zlepšiť povedomie VšZP v transparentnosti, teda detailnejšie popísať kritériá rozhodovania. Z týchto kritérií a našich analýz by malo byť aj jasné, kam by mali poskytovatelia investovať, koho potrebujeme a podobne.