Oveľa kľúčovejšie ako sólo debata o výške peňazí v rozpočte pre zdravotníctvo je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.

Nový zákon má pravdepodobne potenciál obmedziť reexport liekov. Treba však povedať, že voľný pohyb tovaru je jednou zo základných slobôd a pilierov spoločného trhu EÚ, a preto môžu členské štáty prijímať len také ochranné opatrenia domáceho trhu, ktoré budú len v tom najnevyhnutnejšom rozsahu a zásahu do voľného trhu. Uvidíme, ako vyhodnotí EK náš nový zákon, či už náhodou neobmedzuje neprimeraným spôsobom voľný pohyb tovaru, a či nie je náhodou príliš reštriktívnym zásahom proti ostatným subjektom na trhu. Ministerstvo zdravotníctva bude musieť argumentovať verejným záujmom mať dostatok liekov na domácom trhu a ochranou verejného zdravia obyvateľov SR. Tu sa bude musieť MZ SR vysporiadať s okolnosťou, či naozaj existuje dostatočný robustný argument, že práve reexport liekov zapríčiňuje na Slovensku v najväčšej miere nedostatok liekov.

Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Stúpajú samozrejme aj výdavky, ale vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej, ale či celkové zdroje budú rásť. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti totižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.

Oveľa dôležitejšie ako oddlženie nemocníc ešte tento rok je vytvoriť také podmienky a pravidlá, aby už k ďalšiemu oddlžovaniu zo strany štátu nemuselo prísť. Takéto opatrenia ale ministerstvo zdravotníctva pravdepodobne ešte nemá pripravené, takže nepredpokladám, že sa oddlženie, aj z dôvodu nevyčlenenia prostriedkov v štátnom rozpočte, uskutoční do konca tohto roka.

Priame platby domácností v slovenskom zdravotníctve sú v rámci štatistík OECD nedokonalou metodikou zberu dát slovenskými autoritami nadhodnotené. Realita je nižšia. Náš expertný odhad je, že vykazované údaje ŠÚ SR o celkových výdavkoch domácností na starostlivosť o zdravie môžu byť oproti realite nadhodnotené približne o tretinu. Po tejto úprave sa dá konštatovať, že priame platby Slovákov na zdravie sú teda výrazne nižšie nielen oproti Maďarsku ale i Poľsku a iba mierne prevyšujú realitu v Česku. V skutočnosti sme teda pod priemerom OECD. Treba tiež povedať, že Slováci míňajú najviac z týchto priamych platieb v lekárňach, prevažne za voľnopredajný sortiment.