Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Ja chápem, že VšZP je v strate 250 miliónov a treba šetriť... Ale to museli zrušiť práve našu pôrodnicu?
Budúce obdobie bude kľúčové na to, či sa veci pohnú správnym smerom a navrhnuté projekty sa začnú realizovať v praxi. Zatiaľ totižto ministerstvo stihlo presadiť "len" konsenzuálnu legislatívnu úpravu reexportu liekov, začalo porovnávať ceny nakupovaných tovarov nemocníc, zriadilo Úrad pre riadenie podriadených organizácií, rozbehlo centrálne obstarávanie CT-čiek a zrušilo PPP-projekt novej nemocnice, pričom zároveň nepovedalo, ako ďalej s novou UNB.
Na príchod nemocničného lekára musí záchranka čakať s najakútnejšími prípadmi väčšinou rovnako dlho alebo dokonca dlhšie ako pri ostatných diagnózach, a to viac ako 13 minút. Trend sa pritom rokmi zhoršuje.
Najúspešnejší v promptnosti preberania pacientov od záchranárov sú v nemocniciach v Martine, Starej Ľubovni a Kežmarku. Naopak, pomaly to ide v Prešove a najmä v Malackách, kde musí polovica privezených pacientov s vysoko akútnymi diagnózami čakať na prijatie lekárom 20 a viac minút.
Úsporné opatrenia sú nevyhnutnosťou, nakoľko sa ukazuje, že VšZP si žila v minulosti nad pomery a teraz nás dobieha nezodpovedné hospodárenie predošlých manažmentov VšZP a populizmus politikov, ktorí len tak šmahom ruky odsúhlasujú opatrenia, ktoré nie sú v zdravotníctve kryté dostatočnými zdrojmi (napr. paušálne zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov bez ohľadu na výsledky a kvalitu odvedenej práce). Treba tiež povedať, že navrhnuté úsporné opatrenia zmažú len polovicu straty VšZP. Ambíciou VšZP by však malo byť, aby bez potreby štátnej pomoci vedela v priebehu pár rokov celú túto stratu vymazať.
Vo vyše štvrtine prípadov (26,5 %) lekári, ktorí obhliadajú zomretých, neurčili správnu príčinu smrti. Vyplýva to z revízií listov o obhliadke mŕtveho za roky 2011 až 2014, ktoré uskutočnilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Najčastejšie sa obhliadajúci lekári mýlili pri diagnózach obehovej sústavy, úrazoch či chorobách dýchacieho systému.