Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je určite platová otázka. Avšak sú aj ďalšie dôležité faktory - napr. nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár - sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotnícky personál), na druhej strane relatívne malé kompetencie a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.

Na poskytovanie integrovanej zdravotnej starostlivosti nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá by sa vybudovala či zrekonštruovala z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority, ako to bolo navrhované počas predošlej vlády. Projekt predošlého ministerstva zdravotníctva niesol v sebe riziká, ktoré spočívali najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia.

Problém je, že neexistujú jasné pravidlá na úhradu nekategorizovaných liekov na výnimky. Môže prichádzať k nespravodlivostiam a neefektívnostiam. Na druhej strane však treba byť ostražitý aj pri návrhoch, ktoré hovoria, že znížia mieru úhrad na výnimky tým, že definujú pojem "inovatívne lieky", aby sa tieto mohli ľahšie stať súčasťou zoznamu kategorizovaných liekov. Tu existuje oprávnené riziko, že sa jedna výnimka nahradí výnimkou druhou, keďže tzv. inovatívne lieky budú mať svoju vlastnú kategóriu. Ak budeme z verejného zdravotného poistenia preplácať drahé lieky, ktoré majú relatívne malú účinnosť v takej výške, že náklady na získané roky života v štandardizovanej kvalite výrazne presiahnú hranicu, na ktorej sa dohodla spoločnosť, že je ochotná a schopná ufinancovať, tak táto neefektívnosť bude veľmi zjednodušene znamenať, že z disponibilných zdrojov pomôžeme menšiemu počtu pacientov.

Súhlasíme so zvýšenými poplatkami za návštevu pohotovosti a urgentu. Môžu obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi a časť návštev, ktoré je možné riešiť v bežných denných ordinačných hodinách. Veď napríklad len samotné záchranky hovoria o obrovskom počte výjazdov, ktoré končia na urgentných príjmoch nemocníc, pričom by nemuseli. Môže ísť až o 60-70 % percent ich výjazdov. Uvoľnené kapacity a zdroje by mohli byť lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí odbornú zdravotnú starostlivosť skutočne potrebujú a nie je možný časový odklad ich zdravotného problému. Ide o klasický regulačný mechanizmus, ktorý funguje aj v zahraničí.

Najväčšou stopkou, alebo spomaľovačom implementácie eHealthu bolo to, že štátny projekt eHealth nemal doteraz reálne svojho pána, ktorý by za všetko niesol i reálnu zodpovednosť. Keďže eHealth je financovaný z eurofondov, bol tlak na efektívnosť ešte viac utlmený, resp. to bola pre mnohých výzva, ako z tohto projektu získať čo najväčšiu rentu. V súkromnom sektore by sa to ťažko mohlo stať. Dobrým príkladom je elektronizácia služieb zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá potrebovala na realizáciu zlomok času a peňazí štátneho eHealthu.