Stanovenie štandardných diagnostických a terapeutických postupov predstavuje nevyhnutný predpoklad na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a je zároveň jedným z dôležitých predpokladov zvyšovania bezpečnosti pacientov, kvality a efektívnosti. Vytvára tiež priestor na definovanie výkonov a rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá bude hradená z verejného zdravotného poistenia, a ktorá bude môcť byť predmetom pripoistenia, keďže už bude “nadštandardom”. Štandardizácia diagnostických a liečebných postupov by tiež otvorila nové rozmery pre poisťovne v súvislosti s porovnávaním poskytovateľov a možnosťami rôzneho odmeňovania, najmä smerom k posilňovaniu ich odmeňovania na základe kvality a výsledkov liečby.

VšZP je v strate vyše 200 mil. EUR, preto sú úsporné opatrenia nevyhnutnosťou. Prezentované opatrenia sú potrebné, avšak v merítku obrovskej straty a nárastu výdavkov sa javí ich rozmer ako veľmi malý, málo ambiciózny. Cítiť, že poisťovňa nechce ísť do otvoreného konfliktu s poskytovateľmi a pacientmi, ktorých by razantnejšie úsporné opatrenia boleli viac a boli by viac na očiach. V takom prípade je tu však riziko, že nezodpovedné hospodárenie štátnej poisťovne z minulosti vykryjú “skryto” občania z daní.

Pomôže to viac definovať v jednej zložke poskytovania zdravotnej starostlivosti (ZS) nárok poistenca. Ak sa takýto postup rozšíri aj do iných sfér poskytovania ZS, môže to vytvoriť priestor pre rôzne poistné produkty. Rizikom môže byť, ak sa stanoví štandard, resp. hranica na takej úrovni, ktorá nie je optimálna.

Rudolf Zajac ako jeden z mála politikov, ak nie vôbec jediný mal jasnú predstavu, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať a začal túto víziu aj v praxi uskutočňovať. Hoci sa nie všetko podarilo a najmä nestihlo všetko z navrhnutých reforiem dokončiť, Rudolfa Zajaca považujeme doteraz za najlepšieho ministra zdravotníctva, za ministra, ktorý bol najviac reformný.

Je pravda, že nám zubári starnú a mierne klesá aj ich počet. Kým v roku 2004 tvorili zubný lekári vo veku 60 a viac rokov 14 %, o desať rokov neskôr je tento podiel už 36 %-ný. Na druhej strane je potešujúce, že mierne narástol aj podiel mladých stomatológov do 40 rokov – v roku 2004 tvorili 23 %, v roku 2014 to bolo 27 %, pričom najviac narástol počet vo vekovej skupine 25 až 29 rokov.
Trh by si s nedostatkom zubárov vedel poradiť, keďže pri nedostatku stúpa cena, resp. platby pre zubárov a to motivuje mladých medikov voliť kariéru stomatológov a zahraničných lekárov prísť na Slovensko. Len netreba trhu klásť veľké polená pod nohy.