Rudolf Zajac ako jeden z mála politikov, ak nie vôbec jediný mal jasnú predstavu, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať a začal túto víziu aj v praxi uskutočňovať. Hoci sa nie všetko podarilo a najmä nestihlo všetko z navrhnutých reforiem dokončiť, Rudolfa Zajaca považujeme doteraz za najlepšieho ministra zdravotníctva, za ministra, ktorý bol najviac reformný.

Je pravda, že nám zubári starnú a mierne klesá aj ich počet. Kým v roku 2004 tvorili zubný lekári vo veku 60 a viac rokov 14 %, o desať rokov neskôr je tento podiel už 36 %-ný. Na druhej strane je potešujúce, že mierne narástol aj podiel mladých stomatológov do 40 rokov – v roku 2004 tvorili 23 %, v roku 2014 to bolo 27 %, pričom najviac narástol počet vo vekovej skupine 25 až 29 rokov.
Trh by si s nedostatkom zubárov vedel poradiť, keďže pri nedostatku stúpa cena, resp. platby pre zubárov a to motivuje mladých medikov voliť kariéru stomatológov a zahraničných lekárov prísť na Slovensko. Len netreba trhu klásť veľké polená pod nohy.

Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je určite platová otázka. Avšak sú aj ďalšie dôležité faktory - napr. nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár - sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotnícky personál), na druhej strane relatívne malé kompetencie a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.

Na poskytovanie integrovanej zdravotnej starostlivosti nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá by sa vybudovala či zrekonštruovala z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority, ako to bolo navrhované počas predošlej vlády. Projekt predošlého ministerstva zdravotníctva niesol v sebe riziká, ktoré spočívali najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia.

Problém je, že neexistujú jasné pravidlá na úhradu nekategorizovaných liekov na výnimky. Môže prichádzať k nespravodlivostiam a neefektívnostiam. Na druhej strane však treba byť ostražitý aj pri návrhoch, ktoré hovoria, že znížia mieru úhrad na výnimky tým, že definujú pojem "inovatívne lieky", aby sa tieto mohli ľahšie stať súčasťou zoznamu kategorizovaných liekov. Tu existuje oprávnené riziko, že sa jedna výnimka nahradí výnimkou druhou, keďže tzv. inovatívne lieky budú mať svoju vlastnú kategóriu. Ak budeme z verejného zdravotného poistenia preplácať drahé lieky, ktoré majú relatívne malú účinnosť v takej výške, že náklady na získané roky života v štandardizovanej kvalite výrazne presiahnú hranicu, na ktorej sa dohodla spoločnosť, že je ochotná a schopná ufinancovať, tak táto neefektívnosť bude veľmi zjednodušene znamenať, že z disponibilných zdrojov pomôžeme menšiemu počtu pacientov.