Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Súhlasíme s názorom, že by lekári slúžiaci lekársku službu prvej pomoci (LSPP) nemali mať garantovanú špeciálnu minimálnu mzdu, ale nesúhlasíme, aby bola ponechaná povinnosť všeobecných lekárov slúžiť LSPP s demotivujúcou malou, štátom regulovanou platbou. Za úvahu by možno mohlo stáť, či by pevnú sieť ambulantných pohotovostí nemali dostať za povinnosť naplniť zdravotné poisťovne, ktoré by museli s poskytovateľmi LSPP, resp. lekármi vyjednávať adekvátne cenové podmienky.
Po 22. hodine sú pohotovosti (LSPP) využívané relatívne málo. V tom čase býva ošetrených len 6 až 8 % pacientov. Lekári neradi slúžia pohotovosti, lebo to majú prikázané zákonom a dostávajú za to malú regulovanú odplatu. Pripravovaný nový systém pohotovostí má okrem doplnkovej nepovinnej siete pohotovostí otvorených do 22:00 stanoviť tzv. pevnú sieť ambulancií lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), ktoré by mali byť otvorené celú noc. Hoci ich bude menej ako v súčasnosti, 98 % pacientov sa do nich dostane do 30 minút (všetci do 45 minút). Navyše ľudia môžu využiť cez noc vo veľmi vážnych prípadoch záchrannú zdravotnú službu (záchranky) a ústavnú pohotovostnú službu (urgent) nemocníc, ktoré fungujú non-stop.
Stanovenie štandardných diagnostických a terapeutických postupov predstavuje nevyhnutný predpoklad na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a je zároveň jedným z dôležitých predpokladov zvyšovania bezpečnosti pacientov, kvality a efektívnosti. Vytvára tiež priestor na definovanie výkonov a rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá bude hradená z verejného zdravotného poistenia, a ktorá bude môcť byť predmetom pripoistenia, keďže už bude “nadštandardom”. Štandardizácia diagnostických a liečebných postupov by tiež otvorila nové rozmery pre poisťovne v súvislosti s porovnávaním poskytovateľov a možnosťami rôzneho odmeňovania, najmä smerom k posilňovaniu ich odmeňovania na základe kvality a výsledkov liečby.
VšZP je v strate vyše 200 mil. EUR, preto sú úsporné opatrenia nevyhnutnosťou. Prezentované opatrenia sú potrebné, avšak v merítku obrovskej straty a nárastu výdavkov sa javí ich rozmer ako veľmi malý, málo ambiciózny. Cítiť, že poisťovňa nechce ísť do otvoreného konfliktu s poskytovateľmi a pacientmi, ktorých by razantnejšie úsporné opatrenia boleli viac a boli by viac na očiach. V takom prípade je tu však riziko, že nezodpovedné hospodárenie štátnej poisťovne z minulosti vykryjú “skryto” občania z daní.
Pomôže to viac definovať v jednej zložke poskytovania zdravotnej starostlivosti (ZS) nárok poistenca. Ak sa takýto postup rozšíri aj do iných sfér poskytovania ZS, môže to vytvoriť priestor pre rôzne poistné produkty. Rizikom môže byť, ak sa stanoví štandard, resp. hranica na takej úrovni, ktorá nie je optimálna.