Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Súhlasíme so zvýšenými poplatkami za návštevu pohotovosti a urgentu. Môžu
obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi a časť návštev,
ktoré je možné riešiť v bežných denných ordinačných hodinách. Veď
napríklad len samotné záchranky hovoria o obrovskom počte výjazdov,
ktoré končia na urgentných príjmoch nemocníc, pričom by nemuseli. Môže
ísť až o 60-70 % percent ich výjazdov. Uvoľnené kapacity a zdroje by
mohli byť lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí odbornú
zdravotnú starostlivosť skutočne potrebujú a nie je možný časový odklad
ich zdravotného problému. Ide o klasický regulačný mechanizmus, ktorý
funguje aj v zahraničí.
Najväčšou stopkou, alebo spomaľovačom implementácie eHealthu bolo to, že štátny projekt eHealth nemal doteraz reálne svojho pána, ktorý by za všetko niesol i reálnu zodpovednosť. Keďže eHealth je financovaný z eurofondov, bol tlak na efektívnosť ešte viac utlmený, resp. to bola pre mnohých výzva, ako z tohto projektu získať čo najväčšiu rentu. V súkromnom sektore by sa to ťažko mohlo stať. Dobrým príkladom je elektronizácia služieb zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá potrebovala na realizáciu zlomok času a peňazí štátneho eHealthu.
Ja chápem, že VšZP je v strate 250 miliónov a treba šetriť... Ale to museli zrušiť práve našu pôrodnicu?
Budúce obdobie bude kľúčové na to, či sa veci pohnú správnym smerom a navrhnuté projekty sa začnú realizovať v praxi. Zatiaľ totižto ministerstvo stihlo presadiť "len" konsenzuálnu legislatívnu úpravu reexportu liekov, začalo porovnávať ceny nakupovaných tovarov nemocníc, zriadilo Úrad pre riadenie podriadených organizácií, rozbehlo centrálne obstarávanie CT-čiek a zrušilo PPP-projekt novej nemocnice, pričom zároveň nepovedalo, ako ďalej s novou UNB.
Na príchod nemocničného lekára musí záchranka čakať s najakútnejšími prípadmi väčšinou rovnako dlho alebo dokonca dlhšie ako pri ostatných diagnózach, a to viac ako 13 minút. Trend sa pritom rokmi zhoršuje.
Najúspešnejší v promptnosti preberania pacientov od záchranárov sú v nemocniciach v Martine, Starej Ľubovni a Kežmarku. Naopak, pomaly to ide v Prešove a najmä v Malackách, kde musí polovica privezených pacientov s vysoko akútnymi diagnózami čakať na prijatie lekárom 20 a viac minút.