Manažovanie pacienta a postupné posilňovanie odmeňovania za dosiahnuté výsledky liečby je trendom vo vyspelom svete, preto je dobré, že sa aj u nás objavujú takéto prvé lastovičky. Ide o vytváranie správnych motivácií tak pre pacientov, ako aj lekárov, aby boli peniaze využívané čo najúčelnejšie a pacientom bola poskytnutá za ne čo najväčšia hodnota.

Nárast dlhu v ostatných rokoch v štátnych nemocniciach bol istotne zapríčinený aj každoročným povinným zvyšovaním miezd zdravotníckych pracovníkov, ktoré nebolo zo strany štátu dostatočne kryté dodatočnými zdrojmi, avšak najväčší problém je v pokrivených motiváciách aktérov štátneho zdravotníctva. Manažéri a personál v štátnych zariadeniach nie sú dostatočne motivovaní, aby hospodárili účelne, aby poskytovali spoločnosti čo najväčšiu hodnotu za vynaložené peniaze, aby sa zlepšovali. Ak prichádza k pochybeniu, zhoršovaniu stavu či stagnácii, neprichádza pre týchto aktérov žiadny trest (exekúcie, prepúšťanie, predaj majetku, konkurz). Namiesto toho prichádza pravidelné oddlžovanie, pravidelné nárasty miezd, pravidelné znovuzvolenie politikov-populistov.

Treba transformovať štátne nemocnice z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti, zavádzať tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia pri ich hospodárení, zrušiť platový automat pre zdravotníckych pracovníkov a odmeňovať ich viac na základe zásluhovosti, merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Je správne, že ministerstvo vyselektovalo nemocnice na základe viacerých merateľných ukazovateľov a použilo prístup "evidence-based referrals". Bolo by totižto neefektívne umiestňovať zdroje z eurofondov do nemocníc, s ktorými sa zo strednodobého hľadiska neráta ako so zariadeniami poskytujúcimi akútnu zdravotnú starostlivosť. Ak je ťarcha na ministerstve, aby zoptimalizovala sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, môže byť toto jeden z prvých krokov k jej stratifikácii. Je dobré, že boli použité jasné kritériá.

Otázkou je, či motivovať lekárov mať dlhšie ordinačné hodiny nejakým centrálnym nariadením zo strany MZ SR, definovaním nároku pacienta v oblasti dostupnosti, presnejšou špecifikáciou verejnej minimálnej siete, navýšením platieb alebo prostredníctvom zmluvných podmienok od poisťovne. Určite by k predĺženiu ordinačných hodín motivovala samotných všeobecných lekárov zmena modelu odmeňovania, ktorá by na úkor kapitačných platieb posilnila zložku príjmu odvodenú od výsledkov liečby, od výkonnosti, od kvality liečby, ktorá by mala byť zároveň meraná a pre účely verejnej kontroly a informácií aj zverejňovaná.

Analytik INEKO Dušan Zachar predstavil na TREND konferencii Digital Hospital prvé zistenia z projektu Kvalitnejšie dáta v zdravotníctve. Zistili sme, že spomedzi susediacich krajín má Slovensko v databáze OECD najmenej kompletné datasety. Je pravdepodobné, že pri niektorých skupinách liekov sú slovenské dáta o ich spotrebe nadhodnotené. Pri mnohých nemocniciach reportujú niektoré zdravotné poisťovne v rámci indikátorov kvality nereálne vysoké miery reoperovanosti. Je otázne, či dôvodom toho je nesprávne hlásenie nemocníc, rigidný nemocničný informačný systém alebo samotný výpočet indikátora zo strany poisťovní.