Všetko závisí od kvality a etickej výbavy manažérov a tiež od toho, aké voľné ruky budú mať a či na druhej strane budú dostatočne kontrolovaní a braní na zodpovednosť. Na jednej strane môže byť externý manažment viac "nezávislý" od rôznych tlakov miestnych politikov a záujmových skupín, ale na druhej strane nemusí byť jasná línia zodpovednosti týchto manažérov, ako aj zriaďovateľa týchto nemocníc. Vina sa môže ľahšie zvaliť na toho druhého. Verejnosť bude možno ťažšie hľadať adresáta komu smerovať svoju prípadnú nespokojnosť.
Ak by externý manažment mohol riadiť viacero župných nemocníc ako sieť, mohol by napríklad ušetriť pri centrálnych nákupoch tovarov a služieb, vedel by flexibilnejšie manažovať pacientov a zdravotnícky personál prípadnými presunmi medzi nemocnicami, mal by jasnejší prehľad, kde by sa dalo ušetriť, ktorá nemocnica by sa mala na čo špecializovať, ktoré oddelenia by sa dali zrušiť, zlúčiť, resp. lepšie využiť a pod.

Na integrovanie zdravotnej starostlivosti nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá by sa vybudovala či zrekonštruovala z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority. Projekt nesie v sebe riziká, ktoré spočívajú najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia. Znevýhodňuje tiež mestá a obce, ktoré si na výstavbu či rekonštrukciu svojich zdravotných stredísk zo svojho našetrili a investíciu už aj zrealizovali. Ani obce z bratislavskej župy nebudú môcť podať žiadosť o grant.

Štát by sa namiesto aktívneho organizovania poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti a namiesto betónovania mal radšej sústrediť na vytváranie jasných pravidiel a zabezpečenie ich vykonateľnosti, ktoré by viedli k želateľným procesom integrácie rôznych starostlivostí. Prostriedkom k tomu by mohla slúžiť napríklad ešte stále absentujúca elektronizácia zdravotníctva. Ak sú nastavené dobré pravidlá, vrátane platobných mechanizmov a motivácií, o integráciu sa môže kľudne postarať aj súkromný sektor bez nutnosti štátnej ingerencie.

Ak by sme napríklad verili slovenským oficiálnym dátam, ktoré poskytovatelia zdravotnej starostlivosti reportujú úradom verejného zdravotníctva a iným inštitúciám ohľadom výskytu nemocničných nákaz alebo preležanín, a boli by pravdivé, tak by ku nám húfne prúdili epidemiológovia a hygienici z celého vyspelého sveta, aby sa od nás podučili, ako to robíme, že v našich nemocniciach je výskyt nemocničných nákaz 10-násobne nižší ako v najkvalitnejších klinikách na Západe. Lenže západní odborníci nechodia, lebo je každému jasné, že naše dáta nesedia, a preto sú pre medzinárodné porovnanie nepoužiteľné.

Motivácia štátnych nemocníc hospodáriť vyrovnane je v súčasnom nastavení a fungovaní systému zdravotníctva obmedzená, a preto vítame akékoľvek opatrenia, ktoré túto motiváciu potencujú. Myslíme si, že je správnym krokom aspoň týmto spôsobom "oceniť" tie nemocnice, ktoré nevytvárajú straty a dlhy a dať im prednosť. Mohol by to byť určitý signál, ktorý hovorí, že hospodáriť vyrovnane sa opláca.

Myslíme si, že ide o správny smer. Zvyšovanie kompetencií jednotlivých zdravotníckych pracovníkov by malo mať za cieľ, aby sa aktivity realizovali čo najefektívnejšie. Je celospoločensky neefektívne, keď niečo vykonáva lekár, pričom to dokáže aj zdravotná sestra a pod. Každý nech robí to, k čomu ho jeho profesia, vzdelanie a prax predurčujú. Je neefektívne, keď niekto vykonáva činnosti, na ktoré je príliš vzdelaný a rovnako je zlé, ak platí opak.