Každé oddlžovanie, ktoré sa pravidelne opakuje, predstavuje riziko morálneho hazardu. Oceňujeme, že nepôjde o bezpodmienečné oddlženie. Ministerstvo nastavilo pár sankčných mechanizmov, ktoré môžu v určitej miere motivovať niektoré zdravotnícke zariadenia, aby po oddlžení hospodárili lepšie. Obávame sa však, že pre niektoré veľké štátne nemocnice to nebude dostatočná výstraha a budú aj naďalej vytvárať nové dlhy. Chýbajú totižto také systémové opatrenia a reformy v zdravotníctve, ktoré by toto riziko účinnejšie obmedzovali.

Pri každom odpúšťaní dlhov ide o riziko tzv. morálneho hazardu. Ak sa budú takéto exekučné amnestie vyhlasovať pravidelne, bude to pre poistencov signál, že sa vlastne až tak neoplatí byť zodpovedným a poctivo si platiť odvody. Veď nabudúce príde ďalšia amnestia...
Na druhej strane rozumieme poisťovniam, že odpúšťajú časť dlhu svojim poistencom, keďže tieto dlhy sa zväčša ťažko a nákladne vymáhajú a je lepšie mať vrabca v hrsti ako holuba na streche. Často ide pritom o pragmatické a ekonomické rozhodnutie - či poisťovni prinesie viac peňazí odpustenie časti dlhov alebo vymáhanie celého dlhu, ktoré má svoje administratívne, časové a personálne náklady, pričom vymoženie pohľadávky nie je navyše zaručené.

Nedá sa všeobecne povedať, kde sa zarába lepšie. Na komplexné posúdenie nám totiž chýbajú dáta. Ostávajú nám potom len anekdotické porovnania. Môžu existovať štátne zariadenia, kde je priemerný plat vyšší ako v súkromných. Ale platí to aj opačne. V súkromnom sektore je väčšia chuť, možnosti a nižší protitlak rôznych záujmových skupín na odmeňovanie pracovníkov na základe ich zásluh, t.j. aj podľa kvality odvedenej práce. Väčšinou platí, že súkromné zariadenia fungujú efektívnejšie, dvakrát si rozmyslia, ako použijú zverené peniaze. Nie je v nich prezamestnanosť, obstarávanie funguje ekonomickejšie, procesy sú viac optimalizované. Toto všetko, spolu s priamymi platbami od pacientov umožňuje dobre manažovanému zariadeniu aj lepšie ohodnotiť svojich zamestnancov, o to viac to platí pri špičkových odborníkoch.

Pre pacientov je prínosom, ak fungujú elektronické služby a elektronický prenos informácií v zdravotníctve. Také zdravotníctvo je pre pacienta bezpečnejšie a je zároveň aj efektívnejšie. Je to vo verejnom záujme. Najlepším motivátorom pre lekárov požiadať si o prístup do e-Healthu by mala byť "súťaž" o pacienta. Malo by fungovať, že ten lekár, ktorý nebude zapojený do e-Healthu, by mal z toho mať komparatívnu nevýhodu a pacienti by to mali zohľadňovať pri výbere lekára. Ak to tak nie je, mohli by potom zdravotné poisťovne motivovať lekárov, ktorí sa zapoja do e-Healthu, vyššími platbami alebo demotivovať tých, ktorí sa nezapoja, nižšími platbami.

Nepovažujeme za problém, keď zdravotnícki pracovníci idú za lepšími podmienkami, a pritom neodchádzajú zo Slovenska a dokonca ani z mesta, kde teraz pôsobia. Pacienti tak neprídu o týchto ľudí a zdravotnú starostlivosť, akurát nebudú vyšetrení na Kramároch v NÚSCH, ale v Petržalke v budove Medissima. Podporuje to súťaživosť medzi poskytovateľmi, čo je vítané a môže z toho profitovať nakoniec pacient zlepšenou dostupnosťou a kvalitou služieb.