V roku 2018 pôjde do sektora zdravotníctva nezanedbateľne viac peňazí (neberúc pritom do úvahy navyše ešte aj peniaze na oddlženie nemocníc), a preto je načase sa oveľa intenzívnejšie pýtať aj na hodnotu, ktorú za ne dostávame. V opačnom prípade je diskusia o zdrojoch len jednostranná, a preto nepoctivá.

Riziká rozpočtu sú generované najmä zákonom garantovaným pravidelným automatickým navyšovaním platov zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, ktoré neberie do ohľadu finančnú udržateľnosť, dosahované výsledky a produktivitu práce. Ďalšími rizikami môžu byť zvýšené výdavkov na lieky v dôsledku zmeny zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov či očakávania vyšších platieb v ambulantnom sektore.

Rok 2017 nemal v zdravotnej politike výrazné hviezdne okamihy, ale na druhej strane ani ťažké pády. Charakteristickým znakom minulého roka bolo, že boli prijímané viaceré operatívne manažérske opatrenia na čiastkové zlepšenie fungovania viacerých oblastí zdravotníctva, ktoré však neboli rozsahu reformy. Niektoré využijú svoj potenciál na zlepšenie, niektoré nie a pri niektorých ešte len uvidíme. Na mnohých projektoch ako napr. DRG, eZdravie, výstavba novej UNB či oddlžovanie sa počas roka pracovalo, avšak zatiaľ je ich implementácia rozpačitá.

Aby boli platy zdravotníckych pracovníkov zabetónované každoročne valorizovanými minimálnymi mzdovými nárokmi podľa rastu priemernej mzdy v hospodárstve, teda platovým automatom, nepovažujeme za správne, keďže takýto vývoj platov v nemocniciach predbieha rast produktivity v tomto sektore, pričom zároveň prakticky znemožňuje odmeňovať lepších pracovníkov lepšie a všetkých stavia na rovnakú úroveň. Taktiež platí, že nemocnice si s výrazným nárastom personálnych nákladov, ktorý nie je vždy krytý rovnakým nárastom príjmov, neraz nevedia dať rady a peniaze potom chýbajú inde pri liečbe pacientov.

Podľa nás by bolo prospešnejšie znižovať váhu zo zákona garantovaného príjmu zdravotníkov, posilovať pohyblivú zásluhovú motivačnú zložku platu, ktorá by sa odvíjala od kvality odvedenej práce. Kritériá odmeňovania treba potom zverejniť, aby nedochádzalo k prípadnému šikanovaniu alebo zvýhodňovaniu niektorých podriadených nadriadenými cez svojvoľné nevyargumentované rozhodnutia o udelení vyšších či nižších miezd.

Navrhované opatrenia majú potenciál zlepšiť situáciu oproti dnešku, avšak až prax ukáže, či k využitiu potenciálu aj skutočne príde. Napríklad doplnkové ordinačné hodiny, ktoré prinášajú mierny posun vpred, sú podľa nás horším opatrením, ako boli zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie. Ľudia budú mať menší výber a pritom si za to isté oveľa viac priplatia.

Kým pred rokmi sa mohli pacienti za poplatok 10 EUR objednať k lekárovi na vyšetrenie na nimi zvolený presný deň a čas a vyšetrenie mohlo byť aj ráno, po teraz navrhovanej zmene si pacienti budú môcť vybrať len hodiny, resp. hodinu poobede, navyše si za to pravdepodobne priplatia, keďže okrem možnosti byť vyšetrení počas doplnkových ordinačných hodín si zaplatia aj celý zdravotný výkon, ktorý predtým preplácala zdravotná poisťovňa.
Negatívom bude veľmi obtiažne kontrolovanie dodržiavania navrhnutých ustanovení o doplnkových ordinačných hodinách, na ktoré nedisponujú župy dostatočnými kapacitami.