Analytik INEKO Dušan Zachar okomentoval pre TASR schválený obchodno-finančný plán Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) na rok 2019. Z plánovaného vyše 400-tisícového zisku môže prísť na konci roka aj k strate vyššej ako 100 mil. EUR. VšZP identifikovala totižto negatívne riziká svojho tohtoročného rozpočtu v objeme takmer 170 mil. EUR. Ekonomika má rásť menej, ako sa predpokladalo (budú nižšie odvody od pracujúcich), po novom sa musia preplácať aj drahé lieky, ktoré nemusia spĺňať podmienky nákladovej efektívnosti a adekvátnej účinnosti, v predvolebnom období budú enormné tlaky na zvyšovanie cien a zazmluvnených objemov poskytovateľov a k tomu poslanci parlamentu schvaľujú ešte populárne opatrenia, ktoré nie sú kryté zdrojmi (napr. sociálny balíček). Bez dofinancovania zdravotníctva zo strany štátu príde k väčšiemu zadlžovaniu a/alebo k obmedzeniu rozsahu, kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Ale aj VšZP mala byť pri hospodárení viac obozretná. Priebežne zvyšuje zmluvné objemy a rast nákladov poisťovne je takmer dvakrát rýchlejší ako rast výnosov, pričom zdroje na vlastnú réžiu majú medziročne stúpnuť ako málokde. Paradoxne, fungovanie VšZP v režime ozdravného plánu počas dlhšieho časového obdobia by bolo v súčasných podmienkach a prostredí možno aj optimálnym riešením pre dlhodobo udržateľnejšiu finančnú kondíciu štátnej zdravotnej poisťovne.

Cieľom stratifikácie je zlepšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Ak považujeme za diskomfort, že niektorí pacienti budú cestovať do nemocnice pri určitých diagnózach viac kilometrov, tak treba povedať, že sa to určite oplatí, lebo “diskomfort” vyplývajúci z výrazne vyššieho rizika zdravotných komplikácií na menej skúsených pracoviskách, ktoré sú “hneď za rohom”, je určite oveľa viac život ohrozujúci. Pozitívom stratifikácie je aj to, že pacient po operácii v akútnej nemocnici by sa mal presunúť na doliečovanie do zariadenia v blízkosti svojho domova, aby bol jeho komfort a komfort jeho blízkych čo najväčší.

V našich podmienkach by bolo osožnejšie, keby skutočne fungovali výberové konania na riaditeľov nemocníc, do ktorých by sa hlásili viacerí kvalitní uchádzači, a neboli tam politické tlaky a nominácie. Samozrejme by tiež bolo prínosom, keby sme poznali históriu uchádzačov, resp. už vybratých riaditeľov s ich manažérskymi úspechmi či neúspechmi, vrátane všetkých potenciálnych konfliktov záujmov. A úplne najdôležitejšie by malo byť, aby bola vyvodzovaná zodpovednosť, vrátane trestnoprávnej voči zlému rozhodovaniu, resp. nekalému konaniu vedúcich pracovníkov, ktorí by následne nemali nájsť uplatnenie vo verejnom sektore na vedúcich pozíciách.

Hodnotenie EHCI napríklad indikuje, že Slovensko patrí medzi lídrov v kapacitách dlhodobej starostlivosti o seniorov, že sa naši pacienti môžu v drvivej väčšine prípadov objednať k svojmu lekárovi online, alebo že majú zákonný nárok na bezplatný druhý názor lekára. Skutočnosť je však opačná. Oceňujeme nápravu viacročnej faktickej chyby, keď pri Slovensku dlho svietil zelený palec hore za údajný neobmedzený prístup pacienta k špecialistom bez nutnosti odporúčania od všeobecného lekára. Aktuálny ranking obsahuje po minuloročnej mediálnej kritike už triezvejšie zhodnotenie slovenskej reality zo strany domácich pacientskych organizácií.

Pozorujeme, že už viac rokov, patrí Nemocnica sv. Michala v Bratislave medzi nemocnice s najspokojnejšími pacientmi od všetkých troch poisťovní (viď nemocnice.ineko.sk). Napoak, levická nemocnica sa nachádza na opačnom póle rebríčka. Treba však poznamenať, že bývalá vojenská nemocnica v Bratislave neposkytuje takú komplexnú zdravotnú starostlivosť v základných odbornostiach ako nemocnica v Leviciach, pričom v Bratislave vozia záchranky urgentných pacientov do iných nemocníc. V tomto má preto z hľadiska mixu pacientov výhodu. Ďalšiu nepopierateľnú výhodu má táto menšia bratislavská nemocnica z dôvodu, že ide o novopostavenú modernú budovu, v ktorej sa pacienti cítia lepšie, ako v zastaraných priestoroch.