Stratifikáciu nemocníc vedia uskutočniť aj samotné zdravotné poisťovne a dokonca si myslíme, že je to legitímny a systémový prístup. V takom prípade musí štát dohliadať, aby sa stratifikácia neodkláňala od verejného záujmu. Doteraz to poisťovne veľmi obmedzene a postupne svojim (ne)zazmluvňovaním poskytovateľov robili, ale pri razantnejšom postupe im čiastočne bránila legislatíva (nastavenie verejnej minimálnej siete a pod.; čiže v tejto oblasti potrebujeme legislatívu, ktorá by uľahčovala uskutočňovanie stratifikácie) a tiež aspekt, že žiadna poisťovňa nechcela byť v očiach poistencov tá, ktorá bude presadzovať škrty, nakoľko sa to mohlo prejaviť v úbytku jej poistencov.

Je dobré, keď sa zavádza viaczdrojové financovanie služieb, vrátane symbolickej spoluúčasti pacienta, ktoré by bez dodatočných peňazí nefungovali tak, ako si všetci predstavujeme. Keď nie je všetko "zadarmo", tak to zároveň vytvára motivácie, aby sa tento typ zdravotnej starostlivosti nezneužíval, a aby bol finančne udržateľnejší. Treba si tiež uvedomiť, že každý človek vynakladá každodenne peniaze na stravovanie a bývanie, avšak pri pobyte v ústavnom zdravotníckom zariadení to v súčasnosti prevažne neplatí. To je zvláštne. Na tzv. hotelových službách (strava, hygienické potreby, posteľné prádlo, čistenie) by sa pacienti podľa môjho názoru mali finančne spolupodieľať.  Samozrejme, sociálne odkázaní pacienti by mali byť z poplatkovej povinnosti vylúčení, resp. niektorí by mali mať výrazné zľavy.

Analýza príjmov súkromných ambulantných lekárov ukázala, že sú medzi nimi výrazné rozdiely v závislosti od odbornosti. Kardiológovia a gynekológovia zarábajú najviac, neurológovia a internisti najmenej. Rozdiel je aj 2,5-násobný. Kým napríklad kardiológovia, gynekológovia, gastroenterológovia a pediatri dosiahli ekvivalent priemernej hrubej mesačnej mzdy na úrovni približne 3-tisíc a viac eur, neurológovia, internisti, klinickí logopédi, dermatovenerológovia, pneumológovia a skoro aj urológovia zarábali mesačne pod 1 700 eur. V priemere mal súkromný ambulantný lekár v roku 2017 hrubý mesačný príjem vo výške 2 416 eur. Nemocniční lekári - špecialisti zarábajú viac.
Viac informácií nájdete v blogu.

To, že sa dve závažné pochybenia stali za ostatný mesiac, môže byť dielom náhody, intenzívnejším a citlivejším zameraním sa médií na podobné prípady po zverejnení prvej udalosti, ale môže naznačovať aj systémové zlyhania (keď si pozrieme na portáli nemocnice.ineko.sk údaje o sťažnostiach pacientov a udelených pokutách pre UNLP, tak zistíme, že pri oboch parametroch je košická univerzitka najhoršia spomedzi ostatných veľkých štátnych nemocníc). Samozrejme akákoľvek medializovaná negatívna informácia znižuje dôveru ľudí v dané zariadenie. Ale najdôležitejšie je, či sa nemocnica zo zlyhaní poučí a naštartuje systémové zmeny, ktoré podobné pochybenia do budúcnosti obmedzia.

Kým vo vyspelých zdravotníckych systémoch a kultúrach odzrkadľuje štatistika výskytu nemocničných nákaz (NN) reálny stav v zariadeniach, u nás to zďaleka tak nie je. Čísla o NN, ktoré sú u nás dostupné z verejných zdrojov, sú absolútne mimo realitu. Nedá sa na ne vôbec spoľahnúť, sú nepoužiteľné. Dôvodov, prečo je to u nás tak, je viacero - slabý tlak vedenia na meranie výskytu NN, nepovinné hlásenia nemocníc, slabá kontrola a vyvodzovanie zodpovednosti, chybajúca jednotná metodika, chýbajúci nemocniční epidemiológovia, zlá komunikácia, nedostatočné kompetencie a vplyv epidemiológov, resp. hygienikov, kultúra lajdáckosti a podvádzania, slabo fungujúca elektronizácia atď.