"V lekárňach sa bude čakať, keďže lekárnik bude musieť pacientovi dávať otázky, na ktoré pacient bude len veľmi ťažko vedieť odpovedať. Predpokladám, že v lekárni budú ľudia tráviť viac času, čo so sebou prinesie aj viac nervozity," povedala Katarína Šimovičová, členka Prezídia Slovenskej lekárskej komory. Naopak, Ondrej Sukeľ, 1. viceprezident Slovenskej lekárnickej komory žiadne rady v lekárňach nepredpokladá. „Nemyslíme si, žeby sa výdaj liekov v lekárňach predlžoval. Koniec-koncov právo na podrobné informácie o liekoch majú pacienti aj teraz. Zo zákona bude povinnosť vydať pacientovi liek z najnižším doplatkom. Ak pacient užíva niektoré konkrétne lieky, ktoré vníma ako dobré z hľadiska terapie, tak si vypýta tie, hoci majú vyšší doplatok. Toto čas strávený v lekárni rozhodne nepredĺži," povedal Sukeľ.

Ceny liekov na Slovensku klesajú, doplatky pre pacientov však idú naopak hore. Vyplýva to z údajov, ktoré poskytla Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS). Pri analýze dvoch ostatných kategorizácií zistila, že kým ceny liekov sa znížili o 2,2%, doplatky pacientov vzrástli o 11,2%. Úhrady zdravotných poisťovní pritom išli dole o 9 %. MZ SR uviedlo, že doplatok pacienta predstavuje legitímny nástroj na reguláciu neopodstatnenej spotreby liekov. "Súčasne predstavuje štandardný spôsob financovania zdravotnej starostlivosti v situáciách, keď verejné zdroje by na jej pokrytie mohli byť nedostačujúce,“ uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Ministerstvo podľa nej pri rozhodovaní o výške úhrad a doplatkov okrem nevyhnutnosti zabezpečiť finančnú stabilitu systému vždy prihliada aj na zachovanie dostupnosti liekov pre pacientov.

"Momentálne z verejného zdravotného poistenia hradíme zdravotnú starostlivosť, všetky výkony, tak momentálne na trhu nemá opodstatnenie individuálne zdravotné poistenie alebo dobrovoľné zdravotné poistenie, ak hradíme všetko z verejných zdrojov," uviedla odborníčka na zdravotníctvo strany Most-Híd Irén Sárközy. V zdravotníctve sa podľa nej plytvá pri neúčinnej a nadbytočnej liečbe a zbytočných vyšetreniach. "Ak vydávame zdroje na takéto neúčinné a zbytočné vyšetrenia, tak pacienti, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť, by mohli čerpať z týchto zdrojov," vysvetlila Sárközy. Ušetrené prostriedky by sa podľa nej mohli využiť na ošetrenie pacientov na čakacích listinách a na zvýšenie platov zdravotníkov. "Nemusíme si ďalšie zdroje pýtať od občana, nemusíme stále hovoriť o tom, či zaviesť pripoistenie, ako hovorí pán minister, ale tie zdroje, ktoré tu máme, tie treba využiť efektívnejšie," vyjadrila sa Sárközy.

Generická preskripcia liečiv má tú výhodu, že obmedzuje tzv. indukované predpisovanie liekov zo strany lekárov, pričom toto riziko je menšie na strane lekární. Lekárne totižto v oveľa väčšej miere pôsobia v konkurenčnom prostredí, kde medzi nimi funguje súťaž o pacienta, ktorý oveľa jednoduchšie zmení lekáreň ako lekára.

Je pravdepodobné, že vysoko zadlžené štátne nemocnice nebudú schopné splatiť svoje dlhy do ich transformácie, a to aj napriek úsporným opatreniam, ktoré by mali prijímať. Možnosť splatiť dlhy z vlastných zdrojov bude totiž limitovaná zníženými zdrojmi, ktoré budú do nemocníc tiecť v tomto roku zo strany štátu a tiež zadlženej VšZP. Predpokladáme preto, že nemocnice budú tlačiť na to, aby ich štát pred transformáciou oddlžil. Je to veľmi diskutabilné, navyše v situácii, kedy ani v súčasnosti nedokázali tieto nemocnice zastaviť tvorbu nového dlhu.