Nemocnica v Malackách od apríla spoplatní zákroky, ako je napríklad laparoskopická operácia žlčníka alebo kyretáž. Všeobecná zdravotná poisťovňa totiž radikálne škrtá. Ak pacient nie je v nemocnici dlhšie ako 96 hodín, zariadenie dostane podstatne menej peňazí ako doteraz. Je možné, že poplatky zavedú aj nemocnice v Komárne a vo Zvolene.

V súčasnosti je Slovensko rozdelené na 37 okresov. V každom z nich musí zdravotná poisťovňa zazmluvniť aspoň jednu nemocnicu. Často je však v danom okrese len jedna nemocnica, a tá má peniaze od poisťovne isté. Ministerstvo to chce zmeniť. Navrhuje, aby bola zmluva povinná v danom okrese, alebo v okrese s ním susediacom. V dvoch okresoch by tak mohla poisťovňa zazmluvniť len jednu nemocnicu namiesto dvoch, ako je to dnes. MZ SR chce zrušiť aj koncovú sieť. Ide o zoznam štátnych nemocníc a Onkologického ústavu sv. Alžbety. S nimi poisťovne museli uzatvoriť zmluvy. Nemocnice by po novom mali o peniaze súťažiť.

Lekári protestujú za vyššie platy. Porovnávajú si ich s tými, ako zarábajú kolegovia v zahraničí. Ak to chcú robiť, mali by porovnávať aj výkonnosť ekonomík a najmä výsledky zdravotníctva.

Zdravotné poisťovne by mohli od augusta opätovne tvoriť zisk. MZ SR túto možnosť navrhuje v novele zákona o zdravotných poisťovniach s dvoma podmienkami. "Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20% splateného základného imania. Druhou je povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch," píše sa v návrhu. Novela má tiež zaviesť možnosť odplatného prevodu poistného kmeňa. V prípade dobrovoľného prevodu budú môcť poistenci nesúhlasiť s prevodom vlastnej prihlášky do inej poisťovne. Znížiť sa tiež majú bariéry pre vstup nových subjektov na trh poskytovateľov zdravotného poistenia. Umožniť to má naviazanie limitu prevádzkových výdavkov zdravotnej poisťovne na počet poistencov. Podľa ministerstva sa tak odstráni diskriminácia menších poisťovní a uľahčí sa prípadný vstup nových poisťovní na trh.

Návrh, aby si pacienti platili za hospitalizáciu v nemocniciach za služby, ktoré nie sú priamo zdravotnou starostlivosťou, teda za stravu a lôžko, je rozumný a logický krok smerujúci k efektívnejšiemu využívaniu limitovaných zdrojov v zdravotníctve. Jednak sa obmedzí nadbytočný dopyt po lôžkovej zdravotnej starostlivosti, pacienti budú ešte viac motivovaní tlačiť na lekárov, aby nezostávali v nemocniciach zbytočne dlho, podporí to jednodňovú zdravotnú starostlivosť a jednak nemocnice získajú dodatočné zdroje, ktoré im pomôžu v súčasnom období racionalizácie výdavkov zo strany štátu či zdravotných poisťovní. Je to zároveň signál verejnosti, že nič, teda ani zdravotníctvo, nie je zadarmo. Samozrejme, výška poplatkov by mohla mať s pribúdajúcimi dňami hospitalizácie klesajúcu úroveň tak, aby najmä dlhodobo chorých a sociálne odkázaných pacientov neúmerne nezaťažovala.