Miroslav Beblavý, poslanec NR SR za SDKÚ-DS: Voľnopredajné lieky sa predávajú mimo lekární napríklad v Austrálii, Dánsku, Fínsku, Holandsku, Írsku, Kanade, Nemecku, Nórsku, Rakúsku, Švédsku, USA, Veľkej Británii, Taliansku, a u našich susedov v Českej republike a v Poľsku. Tak ako pri iných produktoch, vyššia úroveň konkurencie povedie k nižším cenám liekov. Lieky tiež budú dostupné na viac miestach a v pre používateľov komfortnejších časoch. Na základe skúseností z iných štátov je možné očakávať pokles cien voľnopredajných liekov do 10%. Existujú dva modely liberalizácie, britský a škandinávsky. V prvom je mimo lekární k dispozícii len obmedzený sortiment OTC liekov, ktoré sú pokladané za absolútne bezpečné (napríklad pri nich ani pri veľmi nerozumnom užívaní nehrozí zdravie a život ohrozujúce predávkovanie). V druhom je mimo lekární k dispozícii prakticky celé spektrum voľnopredajných liekov. Navrhujem postupovať obozretne, a podobne ako v Českej republike začať s podmnožinou veľmi bezpečných liekov.

Pacienti chorí na rakovinu majú ťažší prístup k onkologickým liekom. Po októbrovej kategorizácii totiž nemocnice znížili odber týchto liečiv určených na cielenú biologickú liečbu o viac ako 30%. Zdravotné poisťovne im síce peniaze na tieto lieky dávajú, ale či ich zadlžené zdravotnícke zariadenia používajú práve na nákup onkologických liekov alebo splácanie svojich dlhov nikto nekontroluje. Nemocnice neplatia za tieto lieky načas ani dodávateľom. Na jeseň minulého roka MZ SR prekategorizovalo 19 onkologických liekov zo skupiny I do skupiny A, čím zmenilo spôsob ich financovania. Kým predtým si ich pacienti mohli vybrať v ktorejkoľvek lekárni na recept od lekára, dnes ich pre nich musia centrálne nakupovať nemocnice.

Podľa nás by o výstavbe nových zdravotníckych zariadení, ktoré sú financované z verejných zdrojov, mala rozhodovať odborná analýza efektívnosti, a nie rozhodnutia rôznych rezortných ministerstiev, ktorých hlavnou náplňou navyše zdravotníctvo ani nie je. Myslíme si, že vojaci, policajti, diplomati, politici a pod. by nemali mať svoje vlastné špecializované nemocnice. Ale ak by predsa len mali nejaké špeciálne potreby, ak by potrebovali nejaké nadštandardné služby v súvislosti so svojim povolaním, tak by si ich mali objednávať normálne vo verejnej súťaži, pričom by vyhrala tá nemocnica, ktorá by ich vedela čo najefektívnejšie poskytovať.

Podľa Asociácie súkromných lekárov (ASL) i Slovenskej lekárskej komory (SLK) je načase premýšľať minimálne nad spoplatnením časti výkonov. Situácia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je už podľa nich finančne neúnosná. "Nie je možné, aby sa problémy slovenského zdravotníctva preniesli len na plecia poskytovateľov," uviedol Ladislav Pázstor, predseda ASL. "V katalógu výkonov stačí nariadením vlády povedať, ktorý výkon sa bude hradiť na 100%, ktorý na 50%, ktorý vôbec. Zvyšok si doplatí pacient," podotkol Pázstor. Podľa neho by sa mohla spoplatniť napríklad bežná chrípka. MZ SR podotýka, že spoplatnenie výkonov nie je systémovým riešením a presadzuje zavedenie individuálneho zdravotného poistenia.

Za ostatných 15 rokov pozorujeme v celej Európe trend znižovania počtu nemocničných lôžok, a Slovensko nie je výnimkou. Napriek tomu máme podľa štatistík OECD a Eurostatu ešte stále nadpriemerný počet lôžok na 1000 obyvateľov - 6,6. V EÚ je toto číslo 5,7. A napríklad v porovnaní so Španielskom, Portugalskom či Veľkou Britániou máme v SR dvakrát viac postelí na 1000 obyvateľov. Najväčší prebytok je u akútnych lôžok. Zvýšiť by sa mohol počet špecializovaných lôžok pre dlhodobo chorých (tzv. sociálne lôžka).