Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
V roku 1960 dosahovala v Československu priemerná očakávaná dĺžka života pri narodení vyše 70,5 roka. V Rakúsku a Nemecku bola nižšia - okolo 69 rokov. Za 30 rokov socialistického zdravotníctva sa tento ukazovateľ zvýšil v Československu len o necelý rok, kým v slobodnom Rakúsku o 7, v Nemecku o 8 a v Portugalsku dokonca až o vyše 10 rokov. Krajiny, ktorých nezaťažovalo jarmo komunistického režimu nás výrazne predbehli. Po páde nedemokratických režimov sa aj priemerná očakávaná dĺžka života v krajinách strednej a východnej Európy výraznejšie zvýšila a nárasty sú už porovnateľné s vyspelými štátmi Európy.
Najvyššie ocenenie Nemocnica roka 2019 v kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc obhájila Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Druhé miesto v hodnotení vybraných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, skúsenosti, náročnosti diagnóz, spokojnosti pacientov, hospodárenia a transparentnosti obsadila minulý rok tretia – Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN. Ocenenie bronzová Nemocnica roka získala Univerzitná nemocnica Martin.
V kategórii všeobecných nemocníc získala najvyššie ocenenie Nemocnica roka 2019 po prvýkrát Nemocnica Košice-Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica, ktorá vystriedala na čele tento rok druhú Ľubovniansku nemocnicu, n.o. Tá triumfovala štyri roky po sebe. Tretiu pozíciu obhájila štátna Nemocnica Poprad, a.s. Zaujímavosťou je, že rovnaká trojica na prvých troch miestach bola aj v predošlých troch ročníkoch Nemocnice roka.
Odvrátiteľná úmrtnosť – výborný indikátor, ak sú dáta validné a rovnaká metodika naprieč krajinami. Myslíme si, že na Slovensku napriek mnohým revíziám a úpravám údajov stále existuje priestor pre dosiahnutie vyššej spoľahlivosti údajov z hlásení lekárov o príčinách úmrtí ľudí, ktoré sú podkladom pre štatistiku, ako aj medzinárodné porovnávanie tzv. odvrátiteľnej úmrtnosti.
Ak by mal štát výlučne len tento jeden cieľ – znížiť mieru odvrátiteľnej úmrtnosti (ktorý však považujeme za legitímny cieľ), mohol by byť motivovaný dosiahnuť ho (ak by sa nedarilo inak) len upravením metodiky, na čo by si verejnosť mala dávať pozor. Aj preto je dobré mať viac cieľov, viac merateľných ukazovateľov a v prípade zmien metodiky ich transparentne uvádzať a naznačovať, aké čísla by vyšli, keby metodika nebola zmenená. Proste pri medziročnom vývoji porovnávať porovnateľné.
Slovensko patrí k štátom OECD aj EÚ s mierne nadpriemerným, avšak dlhodobo klesajúcim podielom spotreby generických liekov. Pacienti aj poisťovne tak zbytočne vyhadzujú desiatky miliónov eur za lieky, ktoré majú lacnejšiu avšak rovnako kvalitnú a bezpečnú alternatívu.
V takmer dvoch tretinách výberových konaní na top manažérske posty v slovenskom zdravotníctve sa nejedná de facto o žiadnu súťaž, nakoľko v nich "súťažil" len jeden uchádzač. Len 40 % uchádzačov zverejnilo na požiadanie projekt rozvoja inštitúcie, ktorú majú manažovať nasledujúce roky, a len štvrtina poskytla svoj životopis.