INEKO, jún 2011

Kapitáciu a platby za výkony by mali dopĺňať platby za výsledky liečby
Ako odmeňovať lekárov tak, aby boli motivovaní liečiť pacientov efektívne? Štandardné spôsoby odmeňovania, akým je kapitácia, platby za výkony, či tabuľkové platy, často k efektivite nevedú. Vo vyspelom svete sa aj preto čoraz viac rozširujú platby za výsledky liečby (tzv. pay-for-performance) v kombinácii so štandardizovaním liečebných postupov a dodržiavaním ukazovateľov efektívnosti.

MZ SR chce zabezpečiť, aby lekári aj po plánovanej zmene spôsobu predpisovania liekov vedeli, aké konkrétne lieky ich pacienti užívajú. Zdravotné poisťovne by mali preto raz mesačne informovať lekárov o tom, aké lieky lekárnici vydali pacientom. "Týmto krokom ministerstvo odstránilo najzásadnejšiu výhradu zo strany lekárov ku generickej preskripcii, ktorí navrhovali účinnosť tohto opatrenia až po elektronizácii zdravotníctva práve z dôvodu, aby sa zabezpečila spätná väzba o tom, aký liek bude pacientovi vydaný," uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.

Sme si vedomí možných rizík vyplývajúcich zo zavedenia povinnej generickej preskripcie na Slovensku, ale považujeme ich za nižšie ako možné prínosy, navyše si myslíme, že negatíva sa dajú celkom úspešne obmedziť cielenými regulačnými opatreniami. Za jednu z najväčších výhod generickej preskripcie považujeme, že nesie v sebe potenciál znižovania výdavkov pacientov na doplatky za predpísané lieky, pričom so zvyšujúcou sa intenzitou súťaže medzi farmaceutickými firmami je možné očakávať aj určitú úsporu vo verejných financiách v dôsledku znižovania cien liekov. Druhou významnou oblasťou, kde vidíme pozitíva pri predpisovaní účinnej látky, je bezpečnosť pacienta a obmedzovanie tzv. indukovaného predpisovania liekov zo strany lekárov.

Dva mesiace až rok trvá, kým sa pacienti na čakacích listinách zdravotných poisťovní dostanú na operácie. Dnes je v takejto situácii vyše 10-tisíc pacientov. Čakacie listiny môžu vznikať na tri typy diagnóz: choroby oka, ktoré si vyžadujú implantáciu, choroby obehovej, svalovej a kostrovej sústavy. Poisťovne sa zhodujú, že najdlhšie sa čaká na výmenu bedrového kĺbu. Tam je čakací čas 9 mesiacov aj rok. Čakačky vznikajú preto, že nemocnice nemajú dostatočné kapacity, ale aj kvalifikovaný manažment, tvrdia poisťovne. Nemocnice to odmietajú. „Starostlivosť o pacientov, ktorých hospitalizácia či operácia znesie odklad, manažuje ich zdravotná poisťovňa,“ povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura z Košíc. „Čakačky sú najmä pre limity poisťovní, vedeli by sme urobiť aj viac,“ povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava. Poisťovne tlačia na nemocnice, aby robili výkony najmä lacnejšou jednodňovou chirurgiou. Ak sa dá výkon urobiť ako jednodňová chirurgia a nemocnica ho tak nerobí, VšZP jej zaplatí len toľko, ako za jednodňový.

Členovia petičného výboru proti navrhovanej generickej preskripcii liečiv upozorňujú, že tento spôsob predpisovania liekov môže ohroziť pacientov. Kritizujú aj to, že ak bude mať pacient problémy po užití lieku, bude za to zodpovedný lekár, aj keď liek odporučil lekárnik. „Hrozia komplikácie a predávkovania sa,“ povedal člen petičného výboru Peter Pekarovič. Problém majú aj dodávatelia liekov. Zavedenie predpisovania účinnej látky bez toho, aby bolo zdravotníctvo elektronizované, je podľa nich nebezpečné. Ak by bola ukončená elektronizácia, existovala by elektronická karta pacienta, kde by si lekárnik aj lekár mohli pozrieť, aké lieky už pacient užíva, alebo ktoré mali na neho nežiaduce účinky.