Nesúhlas farmaceutických firiem so zákonmi, ktoré predkladá MZ SR, nepramení podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika z ich záujmu chrániť pacienta, ide im len o ich zisky. Argumenty farmaceutických spoločností proti navrhovaným zmenám v liekovej politike označil minister za mýty. Odmietol pritom názor, že generická preskripcia, teda predpisovanie účinnej látky namiesto obchodného názvu lieku, prinesie zmätok, lebo lekári nebudú vedieť, aký liek napokon pacient užíva. Ako pripomenul, už v súčasnosti platí a využíva sa generická substitúcia, teda že lekárnik môže namiesto predpísaného lieku vydať iný liek s rovnakou účinnou látkou. "Lekár teraz vôbec nevie, aký liek pacient vlastne dostal," upozornil Uhliarik. Zároveň dodal, že práve tento stav sa má zmeniť, keď poisťovne majú spätne informovať lekárov, aký liek pacient v lekárni vybral. Minister nesúhlasí ani s tvrdeniami, že prísnejšie referencovanie liekov spôsobí zvýšenie reexportu a nedostatok liekov na Slovensku. "Toto absolútne vylučujem," skonštatoval.

Prínosy a riziká prísnejšieho referencovania cien liekov Pri každom úradnom stanovovaní cien sa nedá vyhnúť riziku, že sa cena bude odchyľovať od rovnovážneho stavu. Ide často o “systém pokus-omyl”. Po začatí uplatňovania medzinárodného porovnávania cien počas predošlej vlády sa ukázalo, že súčasne platný systém referencovania bola tzv. win-win operácia, kedy sa ušetrili verejné zdroje určené na lieky a pacienti neboli zároveň postihnutí ich nedostatkom. Ale po zavedení prísnejšieho mechanizmu sa môže v horšom prípade ukázať, že nové ceny budú v SR nastavené príliš nízko, a preto sa regulátor musí už teraz dôkladne pripraviť a následne reagovať na možný nedostatok dôležitých liekov.

MZ SR, ktoré pôvodne chcelo zaviesť namiesto predpisovania konkrétneho lieku iba účinnú látku (tzv. generická preskripcia), ustúpilo a v zákone najnovšie navrhuje obidve možnosti. Znamená to, že lekári na recepte budú síce musieť uviesť účinnú látku, ale budú môcť aj konkrétny názov lieku. Takto však zákon podľa expertov stráca opodstatnenie. Ministerstvo takúto úpravu odôvodňuje tým, že ide o dočasný kompromis, kým sa nezavedie systém elektronického zdravotníctva. Tam potom bude mať lekár prehľad o tom, aké lieky si pacient v lekárni vybral, čo bola jedna z najväčších výtiek lekárov proti generickej preskripcii.

Nárast dlhu od konca roku 2010 o 30 mil. EUR, čo je tempo rastu rýchlejšie o 25% oproti roku 2010, je ďalším príkladom, keď politici (resp. politickí nominanti) čakajú s prijatím nepopulárnych, hoci aj prospešných opatrení, až dovtedy, kým sa situácia nezhorší natoľko, že sú nevyhnutné. Dôvody nárastu dlhu môžu byť rôzne. Okrem klasických a systémových príčin (viď nižšie), možno za dôvody považovať i jednorazové náklady spojené s racionalizačnými opatreniami (napr. odstupné) a prípravou na transformáciu (napr. audit), pri niektorých nemocniciach zasa absencia či nedostatočné racionalizačné opatrenia, resp. slabý manažment a celkovo dozaista aj nižšiu platbu štátu za svojich poistencov, a teda nižšie platby zo strany zdravotných poisťovní.

Situácia v zdravotníctve sa momentálne vyhrocuje preto, lebo sa čiastočne začínajú robiť opatrenia na jeho záchranu, ktoré sú nepopulárne, pre mnohých aj bolestivé, ale sú potrebné. Je to daň za to, že sa nepokračovalo v reformách a dlh v zdravotníctve sa zväčšoval. Hlavnými príčinami vysokej zadlženosti slovenského zdravotníctva je absencia tzv. tvrdých rozpočtových pravidiel (hard budget constraints), nekryté zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov, zákonný nárok na takmer neobmedzený rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, poskytovanie starostlivosti bez jej krytia zdrojmi, nehospodárnosť, netransparentnosť, korupcia.