Reforma prinesie do českého zdravotníctva po prvý raz definovanie štandardu a nadštandardu lekárskej starostlivosti. Pre hospitalizovaných pacientov sa zvýši poplatok za pobyt v nemocnici zo súčasných 60 na 100 Kč za deň (4 EUR) a zdravotné poisťovne prostredníctvom receptov prestanú hradiť lieky v cenách do 2 EUR. Naopak, pacienti privítajú zmenu v platbách za recept: kým doteraz platili 30 Kč za každú položku na recepte, od septembra by sa mala rovnaká suma platiť za celý recept.

Denník SME: Keď ste šéfovali nemocnici, bola v pluse. Ako sa vám to podarilo, keď dnes sú takmer všetky, najmä štátne nemocnice v mínuse?
Ladislav Laho, lekár: "Nekradol som. ... Režim príspevkovej organizácie, striedanie zadlžovania a oddlžovania, časté striedanie manažmentov nemocníc, politické nominácie a tlaky na klientelistické financovanie nemocníc vytvárajú motivačne i organizačne nevhodné prostredie, v ktorom nie je možné dobre gazdovať. Ak by toto všetko neexistovalo, dala by sa každá z týchto nemocníc riadiť oveľa kvalitnejšie a bez zadlžovania. Podmienkou je však nulová tolerancia ku korupcii." ...
"Kým bude podstatnú časť zdravotného systému vlastniť štát, každé 4 roky sa zmení ministerstvo aj vedenie nemocníc a najväčšej poisťovne. V podstate akoby sa zmenil majiteľ, ktorý vie, že o štyri roky už bude majiteľom niekto iný. To by nevydržala akokoľvek zdravá firma. Preto je potrebný stabilný majiteľ. Nemusí to byť len kapitál, aj keď toto riešenie sa natíska ako prvé a je vzhľadom na potrebu investícií asi najvhodnejšie. Ale môže to byť napríklad aj cirkev alebo neprofitujúce združenia."

Slovensko bude podľa všetkého využívať nemecký DRG systém. Obstaraný by mal byť do septembra tohto roka. Pilotné testovanie systému je naplánované na júl až november budúceho roku a prevádzka od začiatku roku 2013. Vyplýva to z Koncepcie zabezpečenia a zavedenia DRG systému, ktorú do pripomienkového konania predložil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten sám pritom termín zavedenia DRG na Slovensku označil za "nezvyčajne“ ambiciózny. DRG systém by mal byť 100%-ným zdrojom financovania nemocníc. "V súčasnosti sa stanovuje výška úhrady za ukončený hospitalizačný prípad dohodou medzi poskytovateľom a poisťovňou. Ako pripočítateľné položky sú hradené lieky a zdravotnícky materiál, samostatne sú uhrádzané spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky,“ píše sa v koncepcii. DRG systém je vo svete považovaný za najobjektívnejší, najtransparentnejší a najspravodlivejší systém financovania nemocníc. Umožňuje odmeňovanie za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa jej medicínsko - ekonomickej náročnosti. Na základe neho sa za každý pobyt v nemocnici uhrádza paušálna platba, a to na základe určitých kritérií, ktorými sú najmä hlavná diagnóza, vedľajšie diagnózy, vykonané procedúry/výkony, vek, pohlavie, spôsob prepustenia z nemocnice, závažnosť zdravotného stavu a ďalšie kritériá.

Od začiatku júla nezazmluvní VšZP v slovenských nemocniciach 156 oddelení, čo je približne 15% z celkového počtu oddelení. Ide o 3 300 lôžok z celkového počtu takmer 34-tisíc. Minimálna verejná sieť pritom predpokladá 29 133 lôžok. Z hľadiska štruktúry oddelení sa redukcia najviac dotkne krčných a očných oddelení. V niektorých nemocniciach sú oddelenia s využitím lôžok na menej ako 50%, na niektorých slúžia lekári bez príslušnej odbornosti. Generálny riaditeľ VšZP Marián Faktor podotkol, že SR patrí v rámci krajín OECD k štátom s nadpriemerným počtom akútnych lôžok. Nezazmluvnenie oddelení bude VšZP kompenzovať presunutím značnej časti liečby do jednodňovej zdravotnej starostlivosti, časť nemocničnej liečby sa zároveň nahradí ambulantnou a stacionárnou zdravotnou starostlivosťou. Medicínsky a finančne náročná liečba sa podľa Faktora presunie do špecializovaných centier. Univerzitné a fakultné nemocnice budú zlučovať svoje oddelenia a kliniky.

Nízke ceny neprinesú najväčší efekt pacientom, tvrdia farmafirmy. „Prospech z nízkych cien budú mať paradoxne súkromné distribučné spoločnosti,“ povedal Štefan Mesároš zo Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností. Zarobiť majú na takzvanom reexporte. Nakúpia lieky od firiem za ceny, ktoré budú platiť na Slovensku, ale dovezú ich do krajiny, ktorá má vyššie ceny, napríklad do Nemecka či Francúzska. Reexport stúpne z dnešných zhruba 15 na 40%, tvrdí Mesároš. Najviac sa to podľa neho dotkne liekov drahších ako 30 EUR. Rizikové sú najmä onkologické, biologiká, interferóny či neurologiká, tvrdí.