Slováci dali v minulom roku (2010) do zdravotníctva priamo z vlastných vreciek 1,203 mld. eur (tzv. out-of-pocket payments). Rok predtým to bolo 1,145 mld. eur. Ide o všetky platby obyvateľstva za tovary a služby, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ako napríklad doplatky za lieky alebo za nadštandard v nemocnici. Medziročne sa tak úroveň súkromných zdrojov v zdravotníctve zvýšila o 58,6 mil. eur, čo predstavuje nárast o 5,1 %. Vyplýva to z informácií Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Celkové disponibilné zdroje zdravotníctva predstavovali v uplynulom roku 4,904 mld. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to viac o 2,1 %. Podiel reálnych zdrojov financovania zdravotníctva na HDP bol 7,4 %. V roku 2009 to bolo 7,3 %.
Údaje za rok 2009
Údaje za rok 2008

Podľa generálneho riaditeľa VšZP Mariána Faktora je jednodňová zdravotná starostlivosť svetovým trendom už niekoľko rokov. Slovensko podľa neho za týmto trendom ale významne zaostáva. "Len 10 až 15% výkonov sa u nás realizuje formou jednodňovej starostlivosti, vo vyspelých krajinách je to 60 až 90% v niektorých odbornostiach," podotkol. VšZP v informovala, že jej revízia ukázala, že pacienti po operáciách ostávali na niektorých oddeleniach zbytočne dlho. Ak sa začne do praxe tlačiť jednodňová starostlivosť, podľa poisťovne sa tak skráti doba čakania na zákrok u ostatných pacientov. Jednodňová chirurgická liečba je pre pacienta výhodná aj z pohľadu zníženia rizika možných nozokomiálnych nákaz získaných na oddelení. Gynekológ Roman Procházka z Lekárskeho odborového združenia pripomína, že vyspelé krajiny majú na rozdiel od Slovenska na poskytovanie jednodňoviek adekvátne podmienky. "Áno, v Anglicku ide pacientka hneď po pôrode domov, ale mimo nemocnice má zabezpečené sociálne služby, je tam možnosť lekára, ktorý ju skontroluje a podobne. U nás je takáto starostlivosť absolútne v deficite," povedal.

Časť lekárov navrhuje nalievanie ďalších peňazí do zdravotníctva, pričom zároveň odmieta takmer všetky zmeny potenciálne vedúce k väčšej efektívnosti a transparentnosti systému. Najväčší problém slovenského zdravotníctva pritom nie je v nedostatku peňazí, ale v ich neúčelnom používaní, čo dokumentujú aj medzinárodné štúdie a štatistiky. Chybou by bolo ignorovať fakt, že zdravie má svoju cenu, resp. náklady obetovanej príležitosti a žiaden zdravotnícky systém, ktorý chce byť čo najprínosnejší pre občana, si pri obmedzených zdrojoch nedovolí zlepšovať zdravotný stav za akúkoľvek cenu.

Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Marian Kollár upozornil, že nemocnice ako akciovky nemajú podporu v takom veľkom rozsahu nikde v Európe. "Štát sa nesmie zbaviť garancie poskytovania zdravotnej starostlivosti," povedal. Roman Procházka z LOZ v Bratislave podotkol, že hrozí odpredávanie nemocníc. "Akciovky sú tvrdo viazané obchodnými zákonitosťami. Pri súčasnom financovaní považujeme za viac ako isté, že dôjde k zadlžovaniu. Nebude problém dôjsť až k exekúcii, nasleduje vstup súkromného kapitálu do štátnej akciovky."

Lekárske odborové združenie (LOZ) žiada presadenie štyroch požiadaviek, a to dodržiavanie Zákonníka práce, zmenu systému financovania zdravotníctva, zastavenie transformácie nemocníc a zvýšenie platov zdravotníkov. Podľa MZ SR rast platov úzko súvisí s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, ktorú odborári odmietajú. Rezort predpokladá, že nemajú dostatok informácií o mzdách lekárov, keďže priemerný plat lekárov vo fakultných a univerzitných nemocniciach, ktoré fungujú ako akciové spoločnosti, bol za minulý rok 2 010,69 EUR. To je takmer 3-násobok priemernej mzdy. Transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, ktorú schválila NR SR, je totiž podľa ministerstva významným krokom k rastu platov lekárov. Podľa LOZ považuje rezort zdravotníctva transformáciu za akýsi čarovný prútik, ktorý vyrieši všetky problémy zdravotníctva. Podľa odborárov však povedie iba k zmene vlastníckych vzťahov v nemocniciach a vstupu súkromného kapitálu do nemocníc. "Vzhľadom na uvedené chceme všetkým odkázať, že nemocnice nie sú fabriky, že zdravie nie je biznis, že pacient nie je a ani nebude klientom," vyhlásil šéf LOZ Kollár. Transformáciu označil za posledný klinec do rakvy slovenského zdravotníctva.