Oddlženie nemocníc z dôvodu ich prechodu na akciové spoločnosti bude stáť štát podľa návrhu MF SR 350 mil. eur. Podľa informácií denníka SME by však nemocnice potrebovali o 70 mil. eur viac. Minister financií Ivan Mikloš ešte začiatkom júla informoval, že finančné zdroje vyčlenené na oddlženie nemocníc budú pravdepodobne nižšie ako celkové požiadavky veriteľov. V prvom rade sa preto podľa neho budú uspokojovať pohľadávky primárnych veriteľov (napr. dodávateľov energií či liekov). Ku koncu marca dosahovali záväzky štátnych nemocníc po lehote splatnosti 240 mil. eur, v rovnakej výške boli aj záväzky v lehote splatnosti. Nemocniciam by malo byť tiež odpustené splácanie tzv. návratnej finančnej výpomoci vo výške 130 mil. eur z konca roka 2009.

Kľúčové je, aby sa urobil poriadok v systéme poplatkov a zaviedla sa regulácia v podobe horných ochranných limitov a sankčný mechanizmus pre tých poskytovateľov, ktorí si budú vymýšľať nové, legislatívou nepovolené, poplatky, či prezentovať služby a výkony, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ako nadštandard. V súčasnosti navrhovaný výber poplatkov de facto iba kopíruje a "legalizuje" zaužívanú prax v našich nemocniciach. Myslíme si, že hospitalizovaní pacienti by mali platiť za pobyt a stravu v nemocnici aspoň to, čo by inak museli tiež zaplatiť (za stravu, pranie posteľnej bielizne, elektrinu a pod.), keby zostali doma. Každý oficiálny poplatok znižuje motiváciu pacientov dávať aj neoficiálne platby - v duchu filozofie: ak si niečo platím, nebudem predsa ešte aj podplácať.

Zamýšľaná ochrana nemocníc pred exekúciami po ich transformácii určite nie je systémovým riešením. Znevýhodňovala by sa tým jedna skupina veriteľov a zvýhodňovala jedna skupina dlžníkov, čo by vytváralo nerovnosť medzi zmluvnými partnermi. Nemožnosť veriteľa efektívne si uplatniť svoje pohľadávky predstavuje deformáciu trhového prostredia a nemotivuje dlžníkov k racionálnemu a efektívnemu hospodáreniu, čo u nich vytvára typ správania sa známy ako tzv. morálny hazard. A práve takéto tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia chtiac-nechtiac podporujú korupčné správanie, neefektívnosti a narastanie dlhov, čo iba predĺži agóniu slovenského zdravotníctva.

Objem verejných zdrojov do zdravotníctva sa na rok 2012 navrhuje ako nominálny nárast oproti rozpočtovaným zdrojom na rok 2011 o 1%. V porovnaní s minulými a súčasným rokom, kedy sa predpokladá 2,8%-ný medziročný nárast, ide teda o nižšiu dynamiku zvyšovania zdrojov. Treba však dodať, že v rozpočte MZ SR nie sú zahrnuté relatívne vysoké výdavky na oddlženie nemocníc, čo zvýši v rokoch 2011 a 2012 aj reálny objem peňazí v zdravotníctve. Výšku verejných zdrojov v zdravotníctve treba tiež hodnotiť v kontexte snahy vlády konsolidovať verejné financie a postupne znižovať ich deficit, pričom mnohé rezorty si v roku 2012 budú musieť vystačiť s menším objemom peňazí ako tento rok.

Ondrej Sukeľ, prvý viceprezident Slovenskej lekárnickej komory, tvrdí, že návrh nového zákona o lieku „relevantným spôsobom vznik nových lekárni skôr zjednodušuje, ako sprísňuje“. Z existujúceho zákona sa vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého bolo možné držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni vydať povolenie iba na jednu lekáreň a jednu pobočku. „Podľa nového zákona bude možné vydať povolenie naraz aj na 50 lekární jednej osobe,“ hovorí Sukeľ. MZ SR k návrhu priložilo odôvodnenie, že nový zákon vytvára jasné pravidlá najmä pre tvorbu siete lekární. Tie v súčasnosti vznikajú ako dobrovoľné združenia bez možnosti postihu. „Takto bude jasné pravidlo, že siete môžu vznikať len na úrovni VÚC a v prípade porušenia zákona bude postihnutý držiteľ povolenia,“ konštatuje ministerstvo. „Lekárnici chceli nutnú vzdialenosť medzi lekárňami, aby sa nestalo, že nejaký zabehnutý vyštudovaný farmaceut má tú svoju lekáreň, všetko funguje, a zrazu príde veľká sieť, urobí okolo neho dve lekárne, dá vernostné zľavy a on to môže rovno zabaliť,“ povedal bývalý minister zdravotníctva Richard Raši. Uhliarik tak požehnaním sietí aj bonusov docieli podľa Rašiho len to, že lekárnický stav nebude môcť konkurovať biznismenom.