V rámci prerokovania zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v NR SR bol prijatý poslanecký pozmeňujúci návrh vládneho ustanovenia, ktoré hovorilo o tom, že úhrada poisťovne za inovatívny liek nebude viac ako 20% percent, ak tento liek nemá určenú cenu aspoň v dvoch krajinách EÚ, ktoré majú rovnaký, respektíve podobný hrubý domáci produkt na obyvateľa ako Slovensko. Proti takejto úprave bol farmaceutický priemysel i opozícia. Tvrdili, že sa slovenským pacientom obmedzí prístup k efektívnej a inovatívnej liečbe. Podľa schváleného pozmeňujúceho návrhu sa pre určenie úhrady zdravotnej poisťovne vo výške viac ako 20% vyžaduje, aby mal liek úradne určenú cenu aspoň v 5 z 27 členských štátoch EÚ. Poslanci urobili aj zmenu v preplácaní doplatkov pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Do limitu spoluúčasti bude možné zaraďovať viac liekov ako v súčasnosti, keďže sa zrušilo ustanovenie, ktoré hovorilo, že z limitu sú vyňaté lieky s nižšou mierou úhrady zo strany zdravotnej poisťovne ako 75%.

Nevyhnutné pre ohodnotenie vyčlenenia 10 mil. EUR na projekty znižovania čakacích dôb poistencov VšZP pri operáciách obehovej sústavy, bedrových a kolenných kĺbov a pri vyšetrení mamografom je potreba poznania, odkiaľ boli tieto peniaze zobraté, a či náhodou nebudú chýbať v iných oblastiach zdravotníctva. Lebo len vtedy môžeme zvažovať mieru efektívnosti použitia týchto zdrojov. Je však faktom, že v oblastiach, kde VšZP plánuje naliať dodatočné zdroje, existujú v súčasnosti dlhé čakacie doby pre pacientov, pričom pri kardiovaskulárnych chorobách patrí Slovensko medzi najohrozenejšie krajiny v OECD. A je tiež faktom, vyplývajúcim zo zákona, že ak bude mať poisťovňa v týchto oblastiach na čakacích zoznamoch svojich poistencov, nebude si môcť vyplatiť prípadne vytvorený zisk.

Poskytovanie zliav aj na doplatky za lieky, ktoré sú na lekársky predpis, pri nedodržaní tzv. fixného doplatku, t.j. stáleho pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku poistenca za predpísaný liek, môže deformovať cenotvorbu liekov uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia. Farmaceutické firmy budú totižto menej motivované znižovať cenu liekov v rámci kategorizácie liečiv, ale radšej sa dohodnú s lekárňami na poskytovaní zliav, čo im prinesie väčšie benefity a pacientom väčšie zľavy. Avšak verejné financie prídu o možné úspory a zľavy pre pacientov zafinancujeme všetci solidárne cez zdravotné odvody a dane.

Odmeňujme lekárov a lekárnikov aj podľa predpísaných a vydaných generík
Vo vyspelom svete často nepotrebujú na podporu generík reštriktívne zákonné úpravy. Stačí správne nastaviť mechanizmus, ktorý bude ekonomicky motivovať tak lekárov, ako aj lekárnikov. Na Slovensku už v minulosti exminister Zajac pripravoval indikátory kvality, na základe ktorých mali byť hodnotení, odmeňovaní a (ne)zazmluvňovaní lekári. Jedným z indikátorov mal byť aj podiel generík na všetkých predpísaných liekoch lekára. Vo Veľkej Británii zas lekárov platia aj podľa výšky podielu receptov predpísaných generickým názvom, a tak možno ani niet divu, že aj pri dobrovoľnej generickej preskripcii tam tvoria recepty s názvom účinnej látky až vyše 80%.

Vládny návrh nového zákona o liekoch navrhoval, aby v rámci vernostného systému tretinu zľavy získala poisťovňa. Tak by sa zľava prejavila pozitívne aj vo verejných financiách. Poslanci v zdravotníckom výbore NR SR sa však rozhodli tento pomer zmeniť a odsúhlasili, aby celú zľavu získal pacient. Zdravotná poisťovňa Union tvrdí, že farmaceutické firmy nebudú medzi sebou súťažiť v kategorizácii liekov o najnižšiu cenu. Budú sa spoliehať, že doplatok znížia zľavou v lekárni. „Je tu riziko, že to povedie k vyšším regulovaným cenám liekov v kategorizácii, vyšším úhradám zdravotných poisťovní a vyššej spotrebe liekov v teréne,“ povedala hovorkyňa Judita Smatanová. Aj investičná spoločnosť Penta, ktorá je akcionárom poisťovne Dôvera aj siete lekární Dr. Max, návrh kritizuje. Správnym riešením je podľa hovorcu Martina Danka rozloženie zľavy. „Prináša šetrenie pre pacienta a aj pre zdravotnícky systém tým, že šetrí výdavky na lieky na úkor lekárnických marží.“ Podľa Ondreja Sukeľa, viceprezidenta Slovenskej lekárnickej komory nebude výsledkom vernostných systémov „znižovanie doplatkov za lieky, ale maximalizácia zisku súkromných spoločností, zatváranie lekární na miestach pre siete nezaujímavých, napríklad na vidieku, a zvyšovanie spotreby liekov“. Vernostné systémy by podľa neho priniesli pacientov najmä sieťam lekární, ktoré by si mohli dovoliť vyššie zľavy ako jednotlivé menšie lekárne.