Tak ako pri "návratnej" finančnej výpomoci počas predošlej vlády, tak aj pri súčasnej preklasifikovanej pôžičke sa dá s veľmi veľkou pravdepodobnosťou predpovedať, že nemocnice väčšinu peňazí už nevrátia späť. Jednak už bola pravdepodobne značná časť peňazí spotrebovaná na splatenie starých dlhov a pri zostatku peňazí nie sú netransformované nemocnice dostatočne motivované prísnymi pravidlami k tomu, aby tieto prostriedky využili tak, že ich budú môcť v budúcnosti vrátiť späť do štátneho rozpočtu.
Verejné zdroje určené na oddlženie nemocníc pred transformáciou sa nezodpovedným rozhodnutím prezidenta SR stali de facto bezúčelovým naliatím peňazí do nezreformovaných nemocníc, ktoré tak dostali od niektorých politikov ďalší nezdravý signál, že žiť nad pomery sa niekde ešte stále dá. Ale občan SR bude musieť tento dlh v budúcnosti aj tak zaplatiť, a ktovie či ho to v budúcnosti nebude bolieť ešte viac ako dnes. Agónia nepretransformovaných štátnych nemocníc bude po čase pokračovať.
Zastaveniu kolobehu oddlžovania, resp. poskytovania pôžičiek nemocniciam by pomohlo nastavenie pravidiel tak, aby sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez krytia reálnymi zdrojmi nevyplácalo a bolo dostatočne sankcionované. Ak verejné zdroje a úspory z odstraňovania neefektívností v zdravotníctve nestačia na financovanie súčasnej úrovne zdravotnej starostlivosti, treba, aby to politici čestne priznali, obmedzili dnes de iure takmer neobmedzený rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia a nastavili férové pravidlá pre spoluúčasť pacientov na financovaní svojej liečby, čo by mimochodom aj sprehľadnilo finančné toky v slovenskom zdravotníctve.

Je to ďalší z dôsledkov zlého rozhodnutia prezidenta SR a relatívne slabého tlaku dočasnej vládnej koalície smerovaného na spochybnenie tohto zlého rozhodnutia tak po vecnej, ako aj po právnej stránke. Ak by vyplatené peniaze vo forme nenávratnej finančnej výpomoci viazanej na transformáciu slovenských nemocníc považovala EÚ za nepovolenú štátnu pomoc, čo by mohlo dávať zmysel, keďže sa transformácia neuskutoční, Slovensko by sa previnilo voči komunitárnemu právu a mohlo by byť sankcionované. MF SR preto vymyslelo "trikové riešenie" a nenávratnú štátnu výpomoc premenuje na pôžičku. Už teraz je však jasné, že väčšinu z týchto peňazí nemocnice nikdy nevrátia, tak ako tomu bolo pri "návratnej finančnej pomoci" poskytnutej za vlády R.Fica, ktorej splatenie mimochodom táto vláda odpustila v rámci prípravy a oddlžovania pred transformáciou. Či by mohlo byť aj toto odpustenie Ficovej pôžičky prekvalifikované Úniou ako nepovolená štátna pomoc, sa tiež nedá teoreticky vylúčiť.

Zásadné dokumenty a zákony umožňujúce transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti boli prijaté vládou a parlamentom dávno pred pádom vlády. Už je potrebné pri väčšine transformujúcich sa nemocníc urobiť len posledný formálny krok - prijať zriaďovacie listiny nových akcioviek. Nerozumieme, prečo chce prezident svojim odporúčaním zastaviť transformáciu negovať celý legitímny proces transformácie uskutočňovanej legitímne zvolenými zástupcami občanov SR. Stopku transformácii chce pritom dať pri poslednom, z vecného hľadiska celej transformácie relatívne málo významnom, formálnom kroku. Navyše sme toho názoru, že samotná formálna zmena právnej formy nejakej organizácie pri nemenení vlastníckej štruktúry nie je otázkou zásadného hospodárskeho a sociálneho významu, čo by oprávňovalo prezidenta podľa ostatnej novely Ústavy SR konať. Otázkou zásadného hospodárskeho a sociálneho významu je práve riziko, že milióny eur, už vynaložené z verejných zdrojov na oddlženie nemocníc pred ich transformáciou, budú v prípade zastavenia transformácie de facto vyhodené zbytočne von oknom do veľkej čiernej diery.

Zastavenie transformácie nemocníc by mohlo nastať napríklad v prípade, ak by existovala nejaká dohoda medzi SMERom a troma koaličnými stranami, že na oplátku za podporu eurovalu či dočasnej vlády, ktorá by nedisponovala žiadnym mandátom na schvaľovanie politicky citlivých vecí, sa zastaví transformácia. Môže sa tiež stať, že transformácia nemocníc sa stane témou predvolebnej kampane, tak ako v roku 2006, s negatívnym imidžom a samotné koaličné strany transformáciu radšej pozastavia. Všetky tieto scenáre však považujeme momentálne za menej pravdepodobné ako pokračovanie v procese a dokončenie transformácie pokiaľ možno čo najväčšieho počtu štátnych nemocníc.

Ak by sa transformácia nemocníc zastavila, nazmar by vyšli priame výdavky použité v rámci procesu transformácie - napr. na vypracovanie auditov, na transformačný plán a podobne. A v neposlednom rade by peniaze, ktoré už boli dané nemocniciam na oddlženie v súvislosti s transformáciou, boli zrazu vynaložené neúčelne, lebo vo vládnej koalícii panoval názor, že ďalšie oddlženie nemocníc musí ísť ruka v ruke s ich transformáciou, ktorá mala vytvoriť predpoklady na to, aby sa nemocnice tak masívne už viac nezadlžovali.