Sabine Vogler [et al.]
Gesundheit Österreich GmbH / Geschäftsbereich ÖBIG, Vienna, June 2008

Analýza porovnáva systémy určovania cien liekov v 27 európskych krajinách. Vo výraznej väčšine z nich sa využíva tzv. externé referencovanie, čiže stanovenie cien pre domáci trh na základe porovnania s cenami v zahraničí. Čoraz rozšírenejším sa stáva tzv. vnútorné referencovanie, čiže vzájomné porovnávanie cien liekov na domácom trhu (a následne stanovenie ceny ako aj výšky doplatku pacienta) podľa množstva a ceny účinnej látky potrebnej na dennú liečbu. Pri určovaní doplatkov pacienta je zaujímavý systém Dánska a Švédska, kde pacienti platia zo začiatku plnú cenu lieku, avšak postupne s rastúcou spotrebou sa výška ich doplatkov znižuje.

Francesca Colombo, Nicole Tapay
OECD Health Working Papers No. 11, OECD, March 2004

Na Slovensku je väčšina výdavkov na zdravotníctvo financovaná z verejných zdrojov, zvyšok tvoria súkromné priame platby. Súkromné poistenie neexistuje. Ak má byť zavedené súkromné poistenie, je potrebné jasne definovať služby, ktoré majú byť poistené povinne a ktoré dobrovoľne, ako aj právne oddeliť subjekty poskytujúce povinné a dobrovoľné poistenie.

Reálnymi zdrojmi nekryté zvyšovania miezd lekárov v minulosti boli jednou z najzávažnejších príčin rastu zadlženosti zdravotníctva. Negatívne dôsledky pociťujeme dodnes. A pociťujú ich aj samotní lekári v nemožnosti rýchlejšieho a výraznejšieho zvyšovania ich platov. Lenže splnenie ich dnešných požiadaviek, ktoré sú nad možnosťami verejných financií, by priblížilo Slovensko ešte väčšmi ku "gréckej ceste". Protestujúci lekári ako keby nechceli vidieť, že si sami pília konár pod sebou. Aj keby si tentoraz svojím nátlakom vynútili neprimerané zvýšenie miezd, bude to len a len za cenu ďalšieho zadlženia nemocníc, a tým pádom aj horších pracovných a mzdových podmienok lekárov v budúcnosti. Bolo by to teda len krátkodobé "víťazstvo" LOZ, ktoré môže paradoxne vyústiť ešte do skoršej potreby privatizácie nemocníc zachraňujúcej ich pred totálnym kolapsom kvôli obrovským dlhom. Protest LOZ tak hodnotím ako medvediu službu celému zdravotníckemu sektoru a je mi ľúto, že stratu dôvery verejnosti v lekársky stav pocítia aj neprotestujúci lekári.

Akciové spoločnosti so 100%-nou účasťou štátu podliehajú zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Hovorí o tom § 2 ods. 3 - Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami. V našom prípade by nemocničné akciovky založil štátny orgán (vláda, MZ SR), ktorý povinnou osobou v zmysle infozákona bezpochyby je. Navyše verejnosť by mala aj po transformácii nezmenené práva domáhať sa informácií o kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti cez samotné nemocnice, zdravotné poisťovne, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a MZ SR. Po účinnosti ostatnej novely infozákona by pre transformované nemocnice platilo akurát určité obmedzenie pre povinné zverejňovanie zmlúv uzatvorených v bežnom obchodnom styku, čo je však pre informovanosť pacientov marginálne obmedzenie. Najväčším pozitívom transformácie nemocníc na akciové spoločnosti je práve vytvorenie prostredia pre väčšiu transparentnosť nakladania s verejnými zdrojmi v zdravotníctve.

Tak ako pri "návratnej" finančnej výpomoci počas predošlej vlády, tak aj pri súčasnej preklasifikovanej pôžičke sa dá s veľmi veľkou pravdepodobnosťou predpovedať, že nemocnice väčšinu peňazí už nevrátia späť. Jednak už bola pravdepodobne značná časť peňazí spotrebovaná na splatenie starých dlhov a pri zostatku peňazí nie sú netransformované nemocnice dostatočne motivované prísnymi pravidlami k tomu, aby tieto prostriedky využili tak, že ich budú môcť v budúcnosti vrátiť späť do štátneho rozpočtu.
Verejné zdroje určené na oddlženie nemocníc pred transformáciou sa nezodpovedným rozhodnutím prezidenta SR stali de facto bezúčelovým naliatím peňazí do nezreformovaných nemocníc, ktoré tak dostali od niektorých politikov ďalší nezdravý signál, že žiť nad pomery sa niekde ešte stále dá. Ale občan SR bude musieť tento dlh v budúcnosti aj tak zaplatiť, a ktovie či ho to v budúcnosti nebude bolieť ešte viac ako dnes. Agónia nepretransformovaných štátnych nemocníc bude po čase pokračovať.
Zastaveniu kolobehu oddlžovania, resp. poskytovania pôžičiek nemocniciam by pomohlo nastavenie pravidiel tak, aby sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez krytia reálnymi zdrojmi nevyplácalo a bolo dostatočne sankcionované. Ak verejné zdroje a úspory z odstraňovania neefektívností v zdravotníctve nestačia na financovanie súčasnej úrovne zdravotnej starostlivosti, treba, aby to politici čestne priznali, obmedzili dnes de iure takmer neobmedzený rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia a nastavili férové pravidlá pre spoluúčasť pacientov na financovaní svojej liečby, čo by mimochodom aj sprehľadnilo finančné toky v slovenskom zdravotníctve.