Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Elias Mossialos, Sarah Thomson
European Observatory on Health Systems and Policies, LSE Health and
Social Care (London School of Economics and Political Science), 2004
V EÚ je nizky podiel výdavkov dobrovoľného poistenia na celkovových výdavkoch na zdravotníctvo. K intenzívnejšiemu využívaniu dobrovoľného poistenia by viedlo umožnenie výstupu z povinného poistenia pre vybrané skupiny poistencov, ako aj rozšírenie služieb určených pre dobrovoľné poistenie.
Francesca Colombo, Nicole Tapay:, OECD Health Working Papers No. 15, OECD, 2004
Štúdia analyzuje skúsenosti so súkromným zdravotným poistením v štátoch OECD. Súkromné zdravotné poistenie tvorí v priemere iba malú časť výdavkov na zdravotníctvo. Napriek tomu v tretine členských krajín pokrýva najmenej 30% obyvateľov. Pozitívom súkromného poistenia je, že prinieslo dodatočné financie, pestrejší výber pre spotrebiteľa a pružnejšie napĺňanie jeho potrieb.
Robert E. Leu, Frans F. H. Rutten, Werner Brouwer, Pius Matter, and Christian Rütschi
The Commonwealth Fund, January 2009
Štúdia ponúka prehľad o zdravotnom poistení vo Švajčiarsku a Holandsku. Obe krajiny majú univerzálny systém, v ktorom je každý obyvateľ povinný uzavrieť zdravotné poistenie s jednou zo súkromných poisťovní, ktoré súťažia na regulovaných trhoch. Štát definuje základnú starostlivosť, ktorú poistenie musí zabezpečiť a dotuje náklady na platenie poistného pre ľudí s nižším príjmom. Oba systémy sa vyznačujú dobrými výsledkami zdravia a širokým pokrytím aj pre chudobnejšie vrstvy spoločnosti.
Ministerstvo zdravotníctva SR, marec 2008
Medziročný nárast dlhu v rezorte zdravotníctva v roku 2007 bol 1 253 mil. Sk. Predstavuje to priemerný mesačný rast 104 mil. Sk. Celkový dlh bol 8 074 mil. Sk. Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR majú stav dlhu – istiny (záväzky po lehote splatnosti) k 31.12.2007 kumulatívne vo výške 5,842 mld. Sk. Najvyšší podiel má dlh voči dodávateľom liekov - až 55,4 %.
Ministry of the Interior and Health Area of Denmark, www.sundhed.dk, September 2005
Až 81% všetkých lekárskych predpisov (viac ako 1 milión za mesiac) je v Dánsku elektronických, pričom viac ako 95% všetkých lekárov je zosieťovaných a používajú systém elektronických zdravotných záznamov o pacientoch.