Príliš časté striedanie manažmentov štátnych nemocníc a iných štátnych inštitúcií v zdravotníctve, je popri mäkkých pravidlách hospodárenia v príspevkových organizáciách jednou z najzásadnejších príčin zlých hospodárskych čísel štátnych zariadení.

V princípe mohli nemocnice dočasne udržať platobnú disciplínu na nezmenenej úrovni napriek zákonom stanovenému zvýšeniu základných platov lekárov a sestier z týchto dôvodov: prepúšťanie najmä sestier, krátenie úväzkov, znižovanie osobných príplatkov, nevyplácanie miezd, veľké oddlženie nemocníc pred nedokončenou transformáciou, navýšenie platieb nemocniciam zo strany zdravotných poisťovní (najmä VšZP), vnútorné rezervy nemocníc, prvé úspory z reformy liekovej politiky, menej obstarávania, poskytovanie zliav z dlhu nemocníc veriteľmi, predlžovanie splatnosti faktúr, vytváranie splátkových kalendárov a pod.

Prijatie konceptu menného zoznamu nemocníc, ktoré majú zo zákona automatický nárok na zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami (tzv. koncová sieť) je nesprávny krok, pretože garantuje štátnym nemocniciam výsadné postavenie a obrovskú vyjednávaciu silu bez ohľadu na úroveň kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach, čo sa potom odráža vo vyšších cenách za výkony, ktoré musia platcovia daní a odvodov platiť týmto nemocniciam cez zdravotné poisťovne

V českých nemocnicích není výjimkou, že lékaři mají více než dva úvazky. Ale jeden doktor z vinohradské fakultní nemocnice oficiálně pracuje více jako šest kolegů - na 6,2 úvazku.

Dokončenie transformácie nemocníc na štátne akciové spoločnosti by bolo síce krokom správnym smerom, sprehľadnilo by sa hospodárenie, ale systémovým riešením by bol až následný vstup súkromného kapitálu do nemocníc, ktorý by bol vyberaný na základe transparentných verejných tendrov, a ktorý by bol pod prísnym profesionálnym dohľadom štátneho regulačného úradu.