V hlavných zisteniach analýzy Inštitútu finančnej politiky pri MF SR o efektívnosti slovenského zdravotníctva sme nenašli žiadne silné argumenty v prospech zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia na Slovensku. Rovnako tak analýza nepotvrdzuje, že by unitárny systém ušetril zdravotníctvu toľko zdrojov, ako tvrdí vláda.

Štúdia IFP pri MF SR skúma efektívnosť slovenského zdravotníctva a zdravotných poisťovní. Jeho výsledky sa v pomere k vstupom po zohľadnení viacerých významných faktorov prepadli v rokoch 2004 až 2007 z priemernej na jednu z najhorších úrovní v OECD. Po čiastočnom očistení o rozdiely v štruktúre poistencov má štátna zdravotná poisťovňa vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť než súkromné poisťovne. Nie je jednoznačné, či sú príčinou nepopísané rozdiely v štruktúre poistencov, nepozorované rozdiely v kvalite a množstve starostlivosti, alebo rozdiely v efektívnosti. Súkromné poisťovne získavali v minulosti ekonomicky neprimerané zisky (ekonomické renty). Nedávna reforma prerozdeľovania poistného (PCG) ich značnú časť  odstraňuje.

International Profiles of Health Care Systems, 2012

Americká nadácia Commonwealth Fund zverejnila koncom novembra analýzu, ktorá prehľadným spôsobom popisuje 15 svetových zdravotníckych systémov: Austrália, Kanada, Dánsko, Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Island, Taliansko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko a USA.

V aktuálnom návrhu vidíme nebezpečenstvo, že verejné výdavky na lieky budú vyššie, ako by boli v situácii, keby bol dodržaný systém tzv. fixného doplatku, t.j. stáleho pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku poistenca za predpísaný liek. Verejné financie, a teda my všetci tak prídeme o úspory z titulu znižovania cien liekov v rámci kategorizácie a lekárenské zľavy zafinancujeme všetci solidárne cez zdravotné odvody a dane.

Proces hodnocení zdravotnických technologií bude vstupovat do našeho zdravotnictví postupně a s ním i hledání odpovědí na dosud pomíjené otázky. Jednou z nich je třeba už zmíněné nastavení hranice ochoty platit v podmínkách České republiky a nakládání s ní. Téma jak pro etickou komisi ministerstva zdravotnictví, tak pro opravdu veřejnou diskusi. Hodnocení zdravotnických technologií nás posune více k racionalitě, k důrazu na měřitelnost a srovnatelnost výstupů a ve svém důsledku i k vyšší kvalitě řízení zdravotnictví jako systému. Neb co neměříme, tak ani neřídíme.