Za najhlavnejšiu príčinu nárastu záväzkov štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovni považujeme absenciu tvrdých rozpočtových obmedzení, t.j. prísnych pravidiel v hospodárení zdravotníckych zariadení, ktoré by limitovali zdrojmi nekryté výdavky. Súčasná právna forma veľkých štátnych nemocníc ako príspevkových organizácií vytvára obrovský priestor na netransparentné a zlé hospodárenie. Prísnejšie pravidlá hospodárenia, vykazovania či účtovania, ako sú pri akciových spoločnostiach, by tento priestor “čiernej diery” dozaista aspoň čiastočne zúžil.

Za prepúšťaním lekárov v žilinskej fakultnej nemocnici sú podľa jej riaditeľa Štefana Voláka ich nadpriemerné platy a slabá či neefektívna výkonnosť, čo by podľa Voláka už v januári viedlo k zatváraniu celých oddelení. Aj preto musel pristúpiť k prepúšťaniu.

Najmä pri často sa opakujúcich nákupoch jednoducho špecifikovateľných tovarov a služieb, ktoré sú potrebné pre všetky alebo viaceré nemocnice, môže centrálne obstarávanie priniesť vyššiu efektívnosť využívania verejných zdrojov. Využívajú sa tým úspory z rozsahu a obmedzuje sa priestor pre nehospodárne nákupy, ktoré sú častým problémom slovenských nemocníc.

Kľúčom k zlepšeniu situácie určite nie je, aby sa do regionálneho zdravotníctva (ale ani do štátneho) nalievali verejné peniaze paušálne bez ohľadu na kvalitu, efektívnosť a výsledky nemocníc, aby sa oddlžovalo a chránil majetok pred exekúciami. Kľúčom je presný opak. A nech zverejňované výsledky kvality a efektívnosti nemocníc rozhodujú o tom, ktoré nemocnice (jedno či veľké alebo malé, štátne, krajské či súkromné), oddelenia, v akom rozsahu a za aké ceny budú zdravotnými poisťovniami zazmluvnené.

Aktuálny návrh ministerky Zvolenskej a poslanca Rašiho je návratom do kritizovanej praxe o pár rokov dozadu, kedy mohli farmafirmy znížiť doplatky pre pacientov, pričom zdravotná poisťovňa hradila stále tú istú, nezmenenú vysokú sumu za liek a nič neušetrila na výdavkoch. Prečo nechce súčasná vláda šetriť na verejných výdavkoch zdravotných poisťovní?