Najlepším postupom by bolo transformovať ju na akciovú spoločnosť, zaviesť tvrdé rozpočtové pravidlá, vystaviť ju prísnym konzekvenciám v prípade zlého hospodárenia, ktoré by mohli viesť až k exekúcii majetku, jeho predaju až po reštrukturalizáciu celej nemocnice s následným prevzatím jej činnosti novým investorom. Alebo ju hneď a transparentne sprivatizovať.

Mladí pacienti sú náročnejší, a preto aj kritickejší. Vidia, ako fungujú služby, ktoré často využívajú, a ktoré poskytujú prevažne súkromní podnikatelia v ostrom konkurenčnom, a teda aj inovatívnom prostredí - mobily, internet, banky, zábavný priemysel, online shopping, atď. Tiež oveľa viac cestujú na Západ, a majú teda vyššie očakávania, čo sa týka fungovania spoločnosti. Avšak zároveň nestihli mať ešte osobnú skúsenosť so slovenským zdravotníctvom, a preto môžu byť po prvom kontakte s ním rozčarovaní. Starší už túto skúsenosť majú, a preto majú aj iné očakávania a môžu lepšie hodnotiť trend.

Dôvodov pre medziročný pokles vrátených doplatkov za lieky môže byť viacero, ktoré sa kumulujú. Medziročne mierne klesla spotreba predpisových liekov, ako aj celková suma doplatkov pacientov za lieky. Je tiež možné, že sa zmenila štruktúra predpisovaných liekov - lekári možno začali liečiť pacientov inými skupinami liekov - ktoré majú nižší doplatok za najlacnejšiu alternatívu. A nižšiu preplatenú sumu na doplatkoch za lieky mohla zapríčiniť aj cielená politika štátu pri kategorizácii tých liekov, ktoré najčastejšie užívajú osoby (ZŤP a seniori), ktoré majú nárok na horný ochranný limit pri doplatkoch za lieky.

Zo zatiaľ zverejnených informácií MZ SR sa dá obrysovo usúdiť, že poriadok v poplatkoch sa trošku zlepší, ale stále tu bude dostatočný priestor na spory a kreatívne zdôvodnenia, či je ten-ktorý poplatok za úkon, ktorý už neprepláca zdravotná poisťovňa. Stále tu nebude mať pacient informáciu, na čo všetko má nárok z verejného zdravotného poistenia. Pozitívom je, že župy budú viesť zoznamy poplatkov jednotlivých poskytovateľov. Dúfame, že ich budú aj zverejňovať.

Pre slovenských daňových poplatníkov je najdôležitejšie, aby boli vakcíny na pandemickú chrípku zaobstarané za čo najnižšiu cenu a je úplne jedno, či budú spoločne obstarané s ďalšími krajinami, alebo vyrábané na Slovensku. V druhom prípade by však bolo nutné k cene za “domácu” vakcínu prirátať aj náklady za akúkoľvek štátnu pomoc pri výstavbe továrne na tieto vakcíny.