Dávanie úplatkov je často neúčinné, čo sa týka zvýšenia kvality poskytnutej starostlivosti. V zdravotníckom zariadení sa totižto točí veľký počet zdravotníkov, pričom starostlivosť nižšieho personálu je pre pacienta niekedy kľúčovejšia ako starostlivosť od lekára. A navyše je otázne, či by lekári vôbec vedeli liečiť kvalitnejšie po prijatí úplatku.

Ak nadobudne účinnosť príslušná legislatíva o poplatkoch u lekára v takej podobe, ako ju nedávno schválili poslanci parlamentu, dovolíme si tvrdiť, že sa ňou dosiahne presný opak toho, čo pôvodne zamýšľala. Nepríde totiž k avizovanému poriadku v poplatkoch, ale naopak príde k väčšiemu neporiadku - zhorší sa predvídateľnosť, zvýši sa neprehľadnosť, ako aj priestor pre rôzne neformálne platby. Najmä na poslednú chvíľu vládnymi poslancami presadené a neprediskutované zrušenie poplatku za prednostné vyšetrenie prinesie zbytočné starosti a náklady tak lekárom, ako aj ich pacientom.

Mnohí lekári sú systémom motivovaní objednávať pacientov len na konkrétny deň, bez určenia presného času, nakoľko si potom zvyšujú šancu, že viac ľudí využije inštitút prednostného vyšetrenia v konkrétny čas za poplatok, lebo nebudú chcieť nepredvídateľne dlho čakať v čakárni u lekára. Je to aj dôsledok populizmu politikov, ktorí brojili a broja proti oficiálnym paušálnym regulačným poplatkom pri vstupe do ambulancie či sociálne únosnej regulovanej finančnej spoluúčasti pacienta na nákladoch za liečbu. To by jednak znížilo umelý dopyt po zdravotníckych službách a jednak by lekári nemuseli byť odkázaní na ostatné poplatky, napr. aj za prednostné vyšetrenia, a potom by bolo aj v ich záujme nastaviť taký systém objednávania pacientov, ktorý by bol pre pacientov komfortný, keďže každý prijatý pacient by znamenal zároveň aj priamu platbu pre lekára a odmietnutý a stratený pacient absenciu tejto platby.

Je to dôkaz neefektívnej pomoci štátu pri hospodárení VšZP. Neefektívnosť pomoci je ešte podčiarknutá nevyhnutnosťou poskytnúť rovnakú možnosť odplatného postúpenia dubióznych pohľadávok súkromných zdravotných poisťovní na Slovenskú konsolidačnú, aby neboli porušené pravidlá EÚ. Ak by bola VšZP rozdelená na viac častí a sprivatizovaná, nemusel by štát takto postupovať a navyše by sa zvýšila súťaživosť na trhu so zdravotným poistením.

Treba presne definovať základný balík zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia - teda na aké výkony a služby, v akej kvalite, kde a dokedy má nárok pacient bez nutnosti si priplácať. Nad rámec toho treba umožniť sociálne únosnú regulovanú finančnú spoluúčasť pacientov na liečbe, ktorá určite spravodlivejším a často aj efektívnejším a civilizovanejším spôsobom vyrovnáva dopyt s ponukou pri zdravotníckych službách. V opačnom prípade bude táto rovnováha nastoľovaná živelne - napr.  cez dlhé čakanie, rôzne polooficiálne poplatky, úplatky a rôzne dary, prípadne zhoršenú kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A taktiež treba lepšie merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.