Pri určitých tovaroch môže priniesť centrálne obstarávanie úspory, najmä z rozsahu. Nadobudli sme dojem, že centrálny nákup CT-čiek je kvalitne pripravený a je dobrý predpoklad, že aj v realite prínosy centrálneho nákupu predčia jeho možné riziká, preto tento krok ministerstva podporujeme. Ak sa to podarí, tak takýto postup môže obmedziť výrazne nehospodárne nákupy prístrojov, čoho sme boli svedkami v minulosti a dať do budúcnosti návod pre jednotlivých obstarávateľov ako postupovať pri ďalších nákupoch.
Systémovým problémom centrálnych nákupov je, či sa podarí dosiahnuť dlhodobá udržateľnosť rovnako kvalitne nastavených procesov, keďže nikde nie je garantované, že na ministerstve budú vždy len odborne fundovaní a čestní ľudia s poctivými záujmami, ktoré budú čo najbližšie tomu verejnému. Preto bude nevyhnutné, aby verejnosť mala k dispozícii dostatok informácií a možností dohliadať na to, aby sa centralizáciou nákupov náhodou necentralizovala aj korupcia a nevytvárali sa ľahšie kartelové dohody smerujúce k rozdeleniu trhu medzi uchádzačmi.

Z reexportu rezultujúca nedostupnosť niektorých liekov na Slovensku je odvrátenou stránkou prísneho referencovania a nízkych cien liekov u nás. Treba však tiež povedať, že z celoeurópskeho pohľadu má reexport liekov pozitívny vplyv na znižovanie cien liekov a zvyšovanie ich dostupnosti pre väčší počet ľudí v Európe. Argumentom slovenskej pozície pred orgánmi EÚ môže byť skutočnosť, že pri liekoch ide o trh s regulovanými cenami, a preto je regulácia pravidiel fungovania tohto trhu s určitými obmedzeniami subjektov legitímna. Opatrenia však nesmú byť neproporcionálne a bezdôvodne zvýhodňovať, resp. diskriminovať niektoré subjekty na spoločnom trhu.

Inštitút QALY (Quality-Adjusted Life Year) nám pomáha sa kvalifikovanejšie rozhodnúť, kam v zdravotníctve nasmerovať limitované zdroje, a to tak, aby boli z verejného zdravotného poistenia uhrádzané prednostne tie lieky či technológie, ktoré nám prinášajú najväčší úžitok na jednotku vynaložených prostriedkov, a nie tie, ktoré majú za sebou len dostatočne silné a vplyvné záujmové skupiny. V opačnom prípade ide o neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi. A neefektívnosť znamená neetické konanie, ktoré v prípade zdravotníctva môže viesť dokonca až k zbytočným úmrtiam pacientov.

Odborníci pracujúci v minulosti vo farmaceutickom priemysle by nemali byť a priori diskvalifikovaní z práce pre štát v rámci liekovej politiky. Samozrejme, v takýchto prípadoch tu existuje väčšie riziko konfliktov záujmov. Na to si treba dávať pozor a deklarovať a zverejňovať možné konflikty záujmov zainteresovaných.

Rýchle zamestnanie sa v Pro Care bývalého ministra zdravotníctva za SMER, ktorý svojimi deklaráciami a počas ministrovania prezentovanými predstavami o zdravotníctve nebol kompatibilný so zdravotníckou víziou finančnej skupiny Penta, spolu s poskytnutím štátneho finančného príspevku, z ktorého benefitoval Pro Care, vyvoláva celkom prirodzene pochybnosti o tom, čo bolo skutočnou motiváciou aktérov na uzavretie vzájomnej spolupráce. Myslíme si, že príslušné ustanovenia zákona o konflikte záujmov by sa mali sprísniť a dôsledne dodržiavať a vynucovať najmä pôvodný zmysel zákona. Verejnosť by potom mala vo voľbách sankcionovať tých politikov (a ich strany), ktorí obchádzajú, resp. porušujú duch zákona, hoci sú možno niekedy v súlade s jeho formalisticky vnímaným znením.

Oveľa kľúčovejšie ako sólo debata o výške peňazí v rozpočte pre zdravotníctvo je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.