Navrhované zmeny vyplývajú z aplikačnej praxe a nemožnosti dodať liek pacientovi v stanovenej lehote do 48 hodín, keď má lekáreň cez víkend alebo sviatok zatvorené. Lekáreň bude mať možnosť požiadať o dodanie lieku až v najbližší pracovný deň, ak by koniec lehoty mal pripadnúť na deň pracovného voľna. Z tohto dôvodu ide o pochopiteľné logické opatrenie. Lekárne, ktoré bývajú cez víkend zatvorené, tak nebudú otáľať objednávať lieky pre pacientov aj v piatok, keďže sa lehota posunie až na pondelok. Zvýši to reálnu dostupnosť liekov pre pacientov.

Nátlakový spôsob, aký zvolilo Združenie ambulantných poskytovateľov (ZAP) mi nie je sympatický, nakoľko namiesto poctivej argumentácie založenej na faktoch a merateľných výsledkoch práce vyhrala u nich metóda presadzovania si záujmov, ktorá využíva neistotu a malú informovanosť poistencov práve vo vrcholiacom prepoisťovacom období, čím zástupcovia časti ambulantných lekárov cielili na emócie, strach ľudí z neistoty a zvyšovali si tým vyjednávaciu silu pri rokovaniach.

Určite nie je šťastné, keď štátne firmy súťažia v tendri s neštátnymi firmami a ten, kto ten tender vyhlasuje a dozoruje, je štát. To je ukážkový konflikt záujmov.

Prepoisťovacia kampaň beží v zásade podobne ako minulý rok. Miera nekalých praktík sa pravdepodobne udrží na znesiteľnej úrovni, ktorá zásadnejším spôsobom neovplyvní poistencov, aby húfne prestupovali. Samozrejme, novinkou oproti minulému roku je to, že sa prevalila informácia o zlom hospodárení VšZP, čo zapríčinilo, že štátna poisťovňa sa dostala na titulky novín a do ozdravného režimu, ktorý jej dáva len obmedzený manévrovací priestor, a tým pádom aj menší priestor na rozvoj svojich služieb a ponuky. To všetko môžu poistenci zohľadniť vo svojom rozhodovaní. Poistenci sa rozhodujú rôzne, niektorí majú zlú osobnú skúsenosť, preto prestupujú, alebo dajú na pozitívnu či negatívnu referenciu známych alebo svojich lekárov, iní reflektujú na rôzne bonusové programy, programy refundácie doplatkov za lieky, krátke čakacie lehoty, väčší rozsah preplácaných výkonov, vakcín, liekov – nadštandardu, sieť zazmluvnených poskytovateľov, lepšiu komunikáciu, imidž a pod.

Myslíme si, že každý má mať slobodu vo vyjadrovaní svojich názorov. Platí to aj o lekároch. Samozrejme, pre mnohých ľudí sú lekári autoritami, ktorých vnímajú a často rešpektujú, keďže predpokladajú, že sa v problematike zdravotníctva dobre vyznajú. O to väčšia má byť ich zodpovednosť pri formulovaní svojich názorov. Nevyhnutnosťou má byť, aby svoje tvrdenia opierali o fakty, aby ich neohýbali, aby si ich nevymýšľali, nezamlčiavali iné skutočnosti - celkovo, aby nefaulovali v diskusii. Tieto neduhy sa však na Slovensku vo verejnej diskusii o zdravotníctve bohužiaľ často vyskytujú.